NOVINKY-ÚJSÁGHÍREK 1987/1988
PREHĽAD SPRÁV Z TLAČE - ÚJSÁGHÍREK ÁTTEKINTÉSE - PRESS OVERVIEW
13.7.1988, Týždenník TIP:
DUNAJSKÁ STREDA OBHÁJILA PRIMÁT NAJÚSPEŠNEJŠIEHO SLOVENSKÉHO TÍMU
SO SILAMI VYDRŽALA, NO ŽIADAJÚ SA NOVÉ
V prvom kole futbalového Interpohára privítalo mužstvo Dunajskej Stredy na svojom štadióne švajčiarsky tím Young Boys Bern. Pre Žitný ostrov nie neznámy, už vlani sa na ňom predstavil, v zápase významnejšej pohárovej súťaže - PVP. Boli to práve „mladí chlapci“ z Bernu, ktorí dali hráčom DAC prvú lekciu z vážnejšej medzinárodnej previerky. Ukázali im, ako ťažko sa šliape cestička po futbalovej Európe, ktorú im zahatali včaššie, než sami predpokladali. Ich vzájomný súboj v Interpohári, ktorý sa skončil víťazstvom zverencov K. Peczeho 3:1 (presne takýmto výsledkom, ibaže opačným, bolo mužstvo DAC vlani z ďalších bojov v PVP vyradené), mal im pripomenúť, čo všetko ich v novej pohárovej sezóne čaká, čoho sa musia vyvarovať už v príprave na ňu, keď sa chcú v Pohári UEFA dostať ďalej, než iba do prvého kola...
Tretie miesto v ligovej tabuľke - mimochodom, doteraz najlepšie umiestnenie Dunajskej Stredy za krátke, iba trojročné pôsobenie v najvyššej súťaži (predtým 11. a 4.) - im ponúklo ďalšiu možnosť preniknúť viac do povedomia futbalových expertov za hranicami našej vlasti. Nedopracovali sa k nemu náhodou, ani ľahko, a predsa sa statočne držali „fleku“ zaručujúceho vstup do elitnej pohárovej spoločnosti. Zvlášť na jar museli Dunajskostredčania odrážať útoky futbalistov Ostravy a Olomouca, čo ich stálo veľa síl a námahy. Hráči boli napätí do krajnosti, zavše ich pochytil kŕč, a podľa toho vyzerala i hra.
|
|
„Príčiny slabšej jarnej výkonnosti a efektívnosti mužstva majú korene v nedostatočnej zimnej príprave“ - vysvetľuje tréner Karol P e c z e (v karikatúre), ktorého čaká piata sezóna pri kormidle DAC. „Nevydarila sa nám - podľa našich predstáv - najmä jej druhá časť zameraná predovšetkým na doladenie športovej formy, súhru a hernú istotu kolektívu. V pláne bol zahraničný zájazd, ten sa však neuskutočnil, a tak sme boli odkázaní na domáce podmienky i súperov. To, pochopiteľne, zanechalo stopy na hre mužstva, ktorá nevyznela tak presvedčivo ako v jeseni.“
Objavil sa ešte jeden negatívny faktor: málokedy bolo mužstvo kompletné, nie vždy mohli vybehnúť na ihrisko tí najlepší. Dlhodobé zranenia Majorosa, Kašpara, ale tiež Hodúra a Libu narušili kompaktnosť tímu, jeho stroj sa občas zadrhával. Aj karty (4 červené, všetky v jeseni a 50 žltých!) nútili k zmenám v zostave a trénerov prísnejšie trestať previnilcov. „Musíme hrať nielen dobre, ale aj slušnejšie, pretože za priestupky zbytočne pykáme a oslabujeme svoje rady," komentoval nedisciplinovanosť svojich hráčov tréner K. Pecze.
V zime odišiel z Dun. Stredy stopér Šrámek (do Slavie), na jeho post prišiel J. Medgyes, po polročnom účinkovaní v bratislavskom Interi sa vrátil na Žitný ostrov obranca Fieber, bolo potrebné stmeliť a zohrať zadné rady. Nešlo to bez problémov, o to viac, že J. Kapka znova začali prenasledovať zranenia, čo sa neobišlo bez plátali. „Veľa sme si sľubovali od Fiebera, žiaľ, v Interi trochu stratil na výkonnosti i hernej istote, dopúšťal sa chýb, za ktoré sme neraz platili gólmi. To všetko poznamenalo, pravdaže negatívne, našu defenzívnu činnosť.“
Ani útočná nebola celkom v poriadku. Najmä jej finálna časť – zakončovanie. Čo neurobil Mičinec, to chýbalo. Strelecké výpadky Šoltésa, Majorosa (ten však nebol na jar úplne fit), Pavlíka a vôbec hráčov stredovej formácie boli príliš citeľné, a tak sa mužstvo napriek herným kvalitám trápilo vo väčšine stretnutí.
„Je to fakt, kvôli streleckej mizérii sme neraz tŕpli na lavičke, ako to dopadne,“ pritakáva K. Pecze. „Veď až na zápas v Prahe so Spartou (0:6), v ktorom sme jednoznačne na majstra nestačili, v ostatných sme boli každému prinajmenej vyrovnaným súperom, ba mali sme herne i navrch (Bohemians, Slavia, Olomouc), a predsa sa to na výsledku neprejavilo. Boli sme na jar, povedal by som, opakom pražskej Dukly. Kým ona kráčala od víťazstva k víťazstvu, my sme sa dosť trápili a mali čo robiť, aby sme nakoniec nestratili to, po čom sme všetci tak túžili - účasť v európskom pohári...“
Áno, vidina hrať v Pohári UEFA mala svoj dopad na hru mužstva, i keď v prípade Dunajskej Stredy už vonkoncom nemožno hovoriť o neskúsenosti. Za tri roky pôsobenia medzi čs. elitou už skúsila hodne, naučila sa vyhrávať i prehrávať, vie, aké úskalia prináša so sebou boj o záchranu v lige i hra o popredné pozície v tabuľke. Ba vlani nakukla aj do futbalovej Európy, vo svojom strede má navyše i niekoľko reprezentantov. Nervozity sa napriek tomu nezbavila - tá bola pre hráčov azda väčším súperom než dvojica moravských tímov usilujúca sa v závere súťaže zhodiť DAC z koňa. Alebo že by jeho hráčom už „napršalo do nosa“?
„Nie, o tom nemôže byť reč,“ - vyvracia naše podozrenie tréner, „hráči nepoľavili v úsilí, ani v prístupe k tréningom a zápasom, nič také som u nich nepobadal. Príliš dobre si uvedomujú, čo by znamenalo, keby zaspali na vavrínoch a namýšľali si, že vydobyté pozície v lige už nemôžu stratiť. Viacerí z nich poznajú pád i cestu vedúcu na vrchol. Vybrali si práve tú, a keďže nemôžu o sebe tvrdiť, že sú takí silní, že by na nich súperi jednoducho nemali, musia sa vždy a všade snažiť o maximálne kvalitný a zodpovedný výkon. Náš káder patrí v súťaži k najstarším, o to väčšia musí byť koncentrácia hráčov na zápas. Keď k tomu prirátame dunajskostredské obecenstvo, stále skvelé a verné žlto-modrým farbám oddielu, ktoré ich neustálo ženie vpred, za novými víťazstvami a úspechmi, znižovanie latky náročnosti či výkonnosti neprichádza do úvahy!“
Niekoho v tejto chvíli azda napadne myšlienka, že Žitný ostrov nie je ešte presýtený ligovým futbalom, preto naň jeho obyvatelia húfne chodia. Kus pravdy na tom je, ale väčší bude skôr v tom, že po roku, keď mužstvo platilo tzv. nováčikovskú daň, sa neuspokojilo s podradnou úlohou, nechcelo byť v závoze najlepších, naopak, samo sa rozhodlo ťahať káru. A že síl má dosť, o tom presvedčilo aj v uplynulej sezóne. Otázka však znie, dokedy vydrží so silami, či by azda nepotrebovalo nové, mladšiu krv...
„Uvažujeme o tom, sami sme dospeli k názoru, že by bolo správne oživiť hráčsky káder mladšími, priebojnejšími futbalistami, dobiť batériu mužstva,“ obracia svoju pozornosť do budúcnosti K. Pecze. „Týka sa to aj tých hráčov, ktorí na jar dlhšie absentovali pre zranenia a budú potrebovať dohnať fyzické resty. Aby do nastávajúcej - opäť náročnej - sezóny vstupovali všetci plní síl, elánu, chuti po dobrom futbale.“
Toho nikdy nebude dosť. Ani v Dunajskej Strede. Hoci sa môže DAC pochváliť druhým primátom najúspešnejšieho slovenského mužstva po sebe, nič ho neoprávňuje k tomu, aby spohodlnel a prestal na sebe pracovať. Nielen tréneri a funkcionári FO, ale aj široká futbalová verejnosť očakáva, že bude dôstojnejšie reprezentovať čs. futbal na pohárovej scéne a že svojou hrou i výsledkami potvrdí oprávnenosť svojho účinkovania na nej. To je veľký záväzok pre hráčov.
„Zatiaľ sa nám darí realizovať úlohy vyplývajúce z dlhodobej koncepcie oddielu, posúvame sa vždy dopredu. Z tohto pohľadu môžeme teda hovoriť o istej spokojnosti, no aby bola úplná, to bude vyžadovať od každého pracovať ešte viac, kvalitnejšie, na vyššej odbornej úrovni. Lebo ani dnes, keď stojíme na prahu novej futbalovej kapitoly, nemôžeme s pokojným svedomím vyhlásiť, že sme dosiahli všetko, čo sa dalo,“ zdôraznil na záver nášho dialógu tréner dunajskostredských futbalistov Karol Pecze.
Dal tým najavo, že svoje mužstvo dobre pozná. Vie, kde sú jeho nedostatky i rezervy, využitím ktorých by mohlo ešte viac vzlietnuť. Štadión TJ DAC sa rozrastá, v priebehu jarnej sezóny pribudla druhá tribúna (oproti hlavnej), čím sa jeho kapacita zvýšila o ďalších niekoľko tisíc miest. Tým sa práce neskončia, postupne pribudnú miesta pre divákov aj za bránami, futbalový stánok sa časom stane ozajstnou mekkou. Pre hráčov i priaznivcov. Zahraniční súperi si predsa nesmú myslieť, že sú volakde na dedine... Musia sa presvedčiť o opaku.
Na Žitnom ostrove sa s vervou pustili aj do práce s mladou futbalovou generáciou. Nemôžu sa donekonečna spoliehať na služby, prichádzajúcich hráčov, ich túžbou je pomaly zabudovávať do ligového tímu aj vlastných odchovancov. Bertalan je lastovičkou, ktorá zaiste nebude dlho opustená. V staršom doraste DAC, ktorému len o vlások unikol postup do najvyššej republikovej súťaže (skončil tretí), sa ukazujú prvé výhonky. Zakrátko azda rozkvitnú a budeme ich pozornejšie sledovať. Áno, aj o tom je reč v spomínanej koncepcii oddielu. Budúcnosť ich zaujíma rovnako, ak nie viac ako prítomnosť. Správny postoj. Určite naň nedoplatia.
(ŠTEFAN GROSKOP, TIP 13.7.1988)
22.6.1988, Týždenník TIP:
FAKTY A ČÍSLA LIGOVÉHO ROČNÍKA
DAC DUNAJSKÁ STREDA
STRELCI: 39 - Mičinec 10, Šoltés 6, Liba 5, Majoros 3, Bartoš 3, J. Medgyes 3, Nagy 3, Pavlík 2, Fieber 2, Kašpar 1, Bertalan 1, Hodúr 1.
JEDENÁSTKY PRE: 1/0.
JEDENÁSTKY PROTI: 0
NASADENÍ HRÁČI: 21.
BEZ VYSTRIEDANIA: 1 - Vahala.
NOVÁČIKOVIA: 2 - Šimon, P. Medgyes.
ČERVENÉ KARTY: 4 - Michalec, Šrámek, Szaban, Bertalan.
ŽLTÉ KARTY: 50 - Hodúr 9, J. Medgyes 9, Liba 7, Szaban 5, Kašpar 4, Fieber 4, Mičinec 3, Pavlík 2, Šoltés 2, Šimon 1, Šrámek 1, Kapko 1, Nagy 1, Brodziansky 1.
DIVÁCI: 111 706 (7445).
ZÁPASY: P, V, V, V, R, P, V, V, R, V, R, R, V, P, V - V, R, P, P, P, V, R, P, P, R, P, V, V, R, V.
POSTUP V TABUĽKE: 15., 10., 5., 4., 4., 4., 3., 3., 2.-3., 2., 2., 2., 2., 3., 2 - 2., 2., 2., 3., 2., 2., 2., 2., 3., 3., 2, 4., 3., 3., 3.
JESEŇ: 2.
JAR: 8.
V TABUĽKE PRAVDY: +5 (+10, -5).
POZORUHODNÉ: Jediný tím ligy, proti ktorému sa v celom ročníku nestrieľala ani jediná jedenástka, DAC zahrával iba jednu - aj tú zahodil. Jeseň sa reprezentantovi Žitného ostrova vydarila, na jar svojimi výkonmi ani výsledkami natoľko nepresvedčil, najmä na ihriskách súperov. Keďže z boja o účasť v Pohári UEFA vypadli Ostrava s Olomoucom, predsa sa Dun. Strede podarilo udržať priečku, znamenajúcu pohárovú účasť, i keď v poslednom kole „bojovali za Ostravu“ Vítkovice na ihrisku DAC...
(TIP 22.6.1988)
20.4.1988, Týždenník TIP:
V Zürichu vyžrebovali tohtoročný futbalový Interpohár, bude početnejší než vlani, lebo má 11 skupín (pred rokom len 8) - začlenenie našich mužstiev - 2. sk.: Sigma Olomouc, Slavia Sofia, IFK Göteborg, FC Aarau; 3. sk.: Baník Ostrava, Chemie Halle, Bröndby Kodaň, Orgryte Göteborg; 4. sk.: RH Cheb, Veile BK, Bányász Tatabánya, Vienna Viedeň: 5. sk. DAC D. Streda, Haladás Szombathely, IFK Nörköping, Young Boys Bern. Súťaž sa začne 17. júna, skončí 26. júla.
(TIP 20.4.1988)
9.3.1988, Týždenník TIP:
DAC DUNAJSKÁ STREDA
Bez zájazdu
Na Žitnom ostrove začali s prípravou 4. I., okrem halových turnajov v Maďarsku a v Žiline zohrali 15 zápasov, mužstvu sa však nepodarilo realizovať dlhodobý plánovaný zájazd do zahraničia. Medzinárodné stretnutia (4 2 1 1): Chemie Halle 0:2, Haladás Szombathely 0:0, Váci lzzó 2:0, Zagorac Krapina 2:1. Prišli: Peter Fieber (16. 5. 64) z Interu ZŤS, Peter Medgyes (18. 3. 65) z ČH Bratislava, Ivan Závracký (24. 11. 61) zo ZVL Žilina, kde sa mu skončilo hosťovanie. Odišli: P. Michalec (ČH Bratislava), Ľ. Šrámek (Slavia), L. Tóth (Šamorín), V. Brodziansky (Inter ZŤS), D. Leško (Lehnice), V. Sipos (Trhové Mýto). Hráčsky zoznam: S. Vahala, M. Mana, l. Závracký - P. Bartoš, G. Bertalan, J. Hodúr, J. Kapko, P. Kapko, P. Kašpar, T. Kosňovský, D. Liba, J. Majoros, J. Medgyes, P. Medgyes, P. Fieber, R. Pavlík, J. Šimon, P. Šoltés, T. Szaban, Mikuláš Radványi (22. 11. 68) z juniorky, Tibor Zsákovics (30. 8. 68) z juniorky. Z jesenného vypadli: V. Brodziansky, P. Michalec, Ľ. Šrámek a M. Kulich, ktorý v sezóne nastúpil na vojenskú základnú službu. Tréner: K. Pecze, asistent: J. Javorek. Kapacita štadióna: 15 000, jesenný priemer: 6956. Cieľ: „Chceme hrať naďalej dobrý futbal a bojovať o umiestnenie, ktoré by nám zabezpečilo účasť na európskej pohárovej scéne“ - povedal tréner K. P e c z e.
(TIP, 9.3.1988)
17.2.1988, Týždenník TIP:
DAC CHCE NA EURÓPSKU POHÁROVÚ SCÉNU I PONÚKAŤ DOBRÝ FUTBAL
Aké ciele, také nároky
Po nie najlepších výsledkoch DAC v letnom Interpohári bolo v Dunajskej Strede nervózne futbalové leto. Miestami sa zablýskalo, ba aj zahrmelo, ale búrka predsa len neprišla. V jeseni sa totiž rýchlo
vyjasnilo a liga dala za pravdu trénerovi Karolovi P e c z e m u, ktorý stále tvrdil, že sa hráči na súťaž pripravovali svedomite, a že táto skutočnosť sa určite odzrkadlí v majstrovských stretnutiach. Nakoniec DAC obsadil 3. priečku a spolu s jarnými výsledkami dosiahol najväčšie úspechy vo svojej histórii! Ako táto skutočnosť poznamenáva terajšiu prípravu prvoligového kolektívu?
„Isteže, dobré výsledky vplývajú na ovzdušie celého okolia pozitívne, lenže v Dun. Strede máme stále vysoké ciele, a tak o spokojnosti nemôže byť ani reči, úspechy a umiestnenie v jeseni, ale i v celom minulom roku, nás zaväzujú, burcujú a mobilizujú k usilovnej príprave“ – konštatuje tréner K. P e c z e, ktorý pokračuje: „Od čias, čo som v tomto oddiele, hráči sa presvedčili o tom, že vvsoké nároky v tréningoch sú opodstatnené a že nič nevychádza nazmar.“
Terajší kormidelník DAC je už štvrtý rok na Žitnom ostrove. A má sa čím pochváliť. V spolupráci s nadšeným kolektívom funkcionárov doviedol najskôr mužstvo do l. ligy, v premiérovom ročníku sa udržalo medzi elitou bez väčších problémov, v nasledujúcom obsadilo 4. priečku, vyhralo Slovenský a Československý pohár a pred blížiacou sa jarnou odvetou je na treťom stupienku. Pritom práve posledná jeseň bola v Dun. Strede atypická...
„...a hlavne náročná, akú DAC nemal nikdy predtým“ - zvýrazňuje našu debatu slovami tréner, ktorý má pre toto tvrdenie nasledujúce argumenty: „Hráči nemali prakticky letnú dovolenku. Po lige hrali finále Československého pohára, hneď nato Interpohár, plány nám skrížili i zápasy predkola PVP... A potom - odišli viacerí hráči, z ktorých citeľne chýbali najmä Fieber a Krištof, takže sme museli za pochodu meniť koncepciu hry. Navyše prišli zranenia, vylúčenia, a tak sme veľa improvizovali. Teší ma však, že nakoniec nesklamali ani hráči zo širšieho kádra, ktorí pravidelne nehrali, a naraz dostali viac príležitostí. Každý sa jej chcel chopiť, preto sme napokon obstáli herne a dosiahli i lepšie výsledky, než mnohí očakávali.“
Pozoruhodné je, že kým iné mužstvá po strate jedného, dvoch a nehovoriac už troch hráčov štandardnej zostavy klesali v tabuľke dolu, DAC bol opakom. Pritom mu kratší či dlhší čas chýbali Kapko, Šrámek, Kašpar, Hodúr, Michalec, Szaban a ďalší... Momentálne má tréner pokope celý kolektív, a tak sme boli zvedaví, čo s ním kuje v týchto dňoch a týždňoch.
„Pripravujeme sa podľa osvedčeného spôsobu, spolu s kolegom Justínom Javorkom kladieme dôraz na objem a intenzitu. Po tréningoch v Dun. Strede sme absolvovali dvojtýždňové sústredenie v Piešťanoch, teraz sme opäť doma, v zápasoch zlepšujeme našu hernú kondíciu a zameriavame sa na skvalitnenie útočnej činnosti, v ktorej sme pre spomínané problémy zostali predsa len v jeseni dlžníkmi.“
O zimnej príprave viacerí tréneri hovoria, že je príliš jednostranná. DAC už roky navštevuje Piešťany. Nestáva sa tamojší pobyt pre hráčov stereotypný a nezaujímavý?
„Naši hráči do Piešťan chodia radi, hoci si v dvoch šesťdňových cykloch s jednodňovou pauzou užijú dosť driny. Vedia však, že takúto prípravu absolvujú na prospech veci, že je nutnou potrebou, navyše v tomto kúpeľnom meste máme ideálne podmienky na liečenie, rehabilitáciu, celý tréningový proces prebieha v blízkom okolí, v hoteli Grand nám celý personál vychádza maximálne v ústrety, takže sme si tu našli svoj druhý domov. O určitom stereotype by sa dalo hovoriť iba vtedy, keby sme v príprave opakovali stále to isté. Určite, že sú veci, ktoré nemožno vynechať, ale tréner sa musí usilovať o to, aby náplň tréningov bola zaujímavá a dala hráčom vždy čosi nové.“
Ako vieme, Dukla Praha, Vítkovice a Sparta boli na zájazde vo Francúzsku, Olomouc v Taliansku a Rakúsku, Cheb v Alžírsku... ale slovenské mužstvá, až na Trnavu, ktorá je v Alžírsku, sa zväčša pripravujú doma. Platí to aj o vás, hoci v tomto období ste mali byť na zájazde v Strednej Amerike a v Španielsku...
„Z oboch ciest už asi nebude nič. Črtá sa nám však možnosť hrať niekoľko zápasov vo Švajčiarsku a v Rakúsku. Mrzelo by ma, keby aj tento program skrachoval, pretože medzinárodný kontakt potrebujeme ako soľ. I vďaka nemu sú mužstvá z ČSR o krôčik vpredu a možno i pre menšie skúsenosti sme sa museli rozlúčiť s PVP už v I. kole.“
Aj DAC hrá vonku čoraz viac zápasov, pomaly sa v nich stabilizuje základná zostava. Zaujímalo nás, čo pre trénera znamená odchod stopéra Šrámka a definitívny príchod reprezentačného obrancu Fiebera.
„Každý vie, Šrámek bol jedným z tých hráčov, ktorý nám k doterajším výsledkom veľmi pomohol a ostal u nás dokonca o pol roka dlhšie. V čase jeho absencie sme zabudovali na post stopéra Jozefa Medgyesa a tak si myslím, že ho budeme vedieť nahradiť. Verím, že Fieber zapadne do našej útočnej koncepcie hry, ktorú sme forsírovali už počas jeho hosťovania u nás. K príprave zatiaľ pristupuje zodpovedne, napokon vie, že naše nároky sú vysoké a že šancu, ktorá sa mu ponúka popri olympijskej reprezentácii i v áčku, môže zúžitkovať iba vtedy, keď nič nepodcení.“
Vieme, že nik z hráčov nie je momentálne zranený a že príprava prebieha doteraz (až na otázny zájazd) podľa predstáv trénera. A keďže v Dun. Strede sú nároční a kladú si stále vysoké ciele, akú si vytýčili pre túto jar?
„Chceli by sme v prvom rade skvalitniť herný prejav mužstvo a ponúkať divákom ďalej dobrý futbal“ – netají svoje plány K. P e c z e a dodáva: „Naším cieľom je hrať o pohárové umiestnenie a predstaviť sa znovu na európskej scéne.“
Taká je teda pracovná atmosféra v súčasnom najúspešnejšom slovenskom oddiele. Tentoraz v ňom nevládne nervozita, skôr napätie, ktorú ma svojskú príchuť všade tam, kde sa chcú udržať na vyšších poschodiach.
(Eugen Magda, TIP 17.2.1988)
27.1.1988, Týždenník TIP:
HALOVÝ TURNAJ V ŽILINE POTVRDIL SVOJU ŽIVOTASCHOPNOSŤ
Obhajoba na výbornú
Štyri dni (21. - 24. 1.) pripomínala žilinská športová hala na Bôriku jedno veľké futbalové mravenisko. Tvorilo ho osem seniorských prvoligových tímov (sedem našich, jeden zahraničný) a rovnaký počet dorasteneckých. Tí prví sa stretli na 2. ročníku halového turnaja o Štít mesta Žiliny a Čs. televízie, mládežníci zasa na neoficiálnych majstrovstvách ČSSR mladšieho dorastu (prvenstvo získali nádeje Slavie Praha). Žilinskí organizátori (a bolo ich veru nemálo) sa mali teda čo obracať. Je na ich chválu, že tak ako vlani v premiérovom ročníku, spolu s hráčmi ZVL obstáli na výbornú i tentoraz. Na palubovke s rozmermi 60x30 m sa odvíjali pekné, zaujímavé a dramatické momenty, ktoré lákali tamojších priaznivcov a naznačili, že tento turnaj má sľubnú budúcnosť.
Jozef VENGLOŠ, tréner reprezentácie ČSSR: - Halové turnaje majú svoje opodstatnenie predovšetkým v zimnej príprave. Pestujú ich všade, na celom svete. Kladú dôraz najmä na herné schopnosti jednotlivca, individuálne súboje, ktoré sú pre čs. futbal stále veľkou slabinou. Žilinský turnaj mal výbornú úroveň, nechýbala mu divácka kulisa, príkladná starostlivosť organizátorov. Bolo rozumné spojiť ho s turnajom ml. dorastencov, ktorí tak mali možnosť vidieť svoje vzory a mnohému sa priučiť.
Ján PAČEK, predseda FO ZVL Žilina: - Neorganizujeme toto podujatie z nejakých zištných dôvodov, ale s úmyslom zatraktívniť zimnú prípravu mužstiev. V tejto tradícii chceme pokračovať, úroveň turnaja zvyšovať. Radi by sme v budúcnosti privítali aj reprezentačné výbery ČSSR. Mali sme možnosť organizovať i akési neoficiálne halové majstrovstvá republiky ml. dorastu, čo považujeme za ocenenie našej doterajšej práce. Máme, pochopiteľne, radosť i z úspešnej obhajoby prvenstva našich futbalistov.
Vlastimil OPÁLEK, najlepší brankár turnaja - Spartak Trnava: - Po zranení som začal trénovať začiatkom januára. Tento turnaj bol pre mňa vlastne prvou vážnejšou previerkou - skúškou odvahy, nadobudnutia istoty a sebadôvery. Myslím, že som v nej obstál, o čom svedčí fakt, že ma vyhodnotili za najlepšieho medzi gólmanmi.
Výsledky turnaja seniorov - skupina A: DAC Dun. Streda - Inter ZŤS Bratislava 2:5 (2:2), DMVSC Debrecen - Plastika Nitra 5:2 (3:1), Nitra - Inter ZŤS 4:0 (2:0), Dun. Streda - Debrecen 5:5 (2:1), Debrecen - Inter ZŤS 4:6 (2:3), Nitra - Dun. Streda 6:4 (1:1). Poradie: 1. Nitra, 2. Inter ZŤS, 3. Debrecen, 4. Dun. Streda. Skupina B: Sigma ZTS Olomouc - Spartak Trnava 6:4 (4:1), ZVL Žilina - Dukla B. Bystrica 4:1 (3:1), Trnava - Žilina 2:4 (2:1), Olomouc - B. Bystrica 7:5 (5:2), B. Bystrica -Trnava 4:7 (2:5), Olomouc - Žilina 3:7 (2:2). Poradie: 1. Žilina, 2. Olomouc, 3. Trnava, 4. B. Bystrica.
O konečné umiestnenie - o 1. miesto: Žilina - Nitra 1:1 (0:0), na pok. kopy 3:1, góly: Hýravý – Sütö (pok. kopy: Kinier, Varga, Mikolaj - Dekýš), o 3. miesto: Inter ZŤS - Olomouc 5:3 (2:1), Brezík 3, Richter, Weiss - Hapal, Janošťák, Svozil, o 5. miesto: Trnava - Debrecen 6:3 (3:1), Bechera 2, Klinovský, Fašiang, Malatinský, Hucko – Duró, Horváth, Nagy, o 7. miesto: B. Bystrica - Dun. Streda 6:2 [3:2), Diňa 2, Gombár, Ľ. Luhový, Gostič, Nemec - Szaban, Bertalan. Na turnaji rozhodovali: Marko, Líška, Gonda, Strechaj, Bomba, Gádoši. Najúspešnejším strelcom podujatia bol Brezík (Inter ZŤS) so 7 gólmi, najlepším brankárom Opálek (Trnava), najlepším hráčom Hýravý (Žilina).
JUSTÍN JAVOREK (tréner – asistent DAC Dun. Streda): „Domnievam sa, že stredná Európa musí pre svoje zimné klimatické podmienky pracovať v halách. Je však otázne, ako sa stavať k turnajom. Každé mužstvo má určitú svoju ideu prípravy a naplánuje ju svojským spôsobom. Všetky mužstvá, tu v Žiline, sú už o týždeň pred nami. My sme museli prerušiť koncentrovanú prípravu v Piešťanoch, lebo sme chceli podporiť dobrý úmysel, i keď určitým spôsobom je to hazard s menom, ale verím, že momentálne si každý skôr všíma účel, než výsledky. Aj ja som za halové turnaje, ale iba dvojdňové a v prechodnom období.“
(lg, TIP 27.1.1988)
13.1.1988, Týždenník TIP:
SCHODÍKMI NA PÓDIUM SLÁVY
Ružomberské pódium býva rok za rokom miestom repríz i premiér. Doterajší tucet Jedenástok roka poskytol príležitosť obsadiť posty teoreticky pre 132 hráčov, prirodzene v prípade, že by každý „výber roka“ mal úplne iné zloženie od brankára až po ľavého krídelníka. Keďže v praxi je to vlastne nepredstaviteľné, ustáli sa počet hráčov, ktorí tvorili históriu ankety, na rovných šesť desiatok.
O zaokrúhlenie cifry sa v ostatnom ročníku postarali štyria nováčikovia: obranca Július Bielik, strednopoliari Rudolf Pavlík a Ľubomír Moravčík a útočník Radek Drulák.
Posty v spoločnej jedenástke viedli k položeniu spoločného okruhu otázok, ktoré mali nasledovné znenie:
1. Aký bol váš doterajší vzťah k Jedenástke roka, odkedy viac púta vašu pozornosť?
2. Spomeniete si na vašu prvú reakciu vo chvíli, keď ste sa dozvedeli že budete v ideálnej jedenástke? Čo podľa vás rozhodlo o vašej nominácii?
3. Ak si zrekapitulujete futbalový rok a priložíte k nemu Jedenástku 1987, domnievate sa, že jej zloženie zodpovedá podávaným výkonom?
4. Prezraďte, čo ste si želali z osobného, klubového a reprezentačného hľadiska pri prekračovaní prahu roka 1988?
Vďaka kolektívu i trénerovi
Strednopoliar DAC Dunajská Streda Rudolf P a v l í k má na rodnom liste rovnaký letopočet narodenia ako Bielik, ale o niečo menej prvoligových skúseností. Od jesene lanského roka ich zbiera v piatej sezóne. Futbalista, ktorý svoje „ja“ prezentuje verejnosti radšej výkonmi na ihrisku než priveľa slovami, na otázky odpovedal nasledovne.
„Anketu Jedenástka roka sledujem pozornejšie od svojho príchodu do ligy a domnievam sa, že je vítaným spestrením nášho futbalového života. Vzhľadom na to, že najlepšia jedenástka vzniká na základe hlasovania odborníkov, je v maximálne možnej miere objektívnym zrkadlom výkonnosti hráčov v tom-ktorom roku.
Zatiaľ najväčší osobný úspech doterajšej kariére, ktorý mi priniesol rok 1987, som pravdu povediac nečakal. O to príjemnejšie bolo prekvapenie, keď som sa o tejto skutočnosti pred prvým tohtoročným tréningom (4. januára) dozvedel.
Rovnako potešila správa iste aj ďalších členov Jedenástky '87 a bola by priniesla radosť aj iným dobrým, ktorí v nej mohli figurovať. Miest však bolo iba jedenásť a vychádzajúc z odborného „posudku“, treba ich obsadenie považovať za spravodlivé.
Želania... V prvom rade pevné zdravie, to je pre každého športovca a človeka bez výnimky najdôležitejšie. Z futbalových prianí stojí určite najväčšie postup na OH 1988, hneď za ním úspešné účinkovanie DAC v najvyššej súťaži. Keď sa totiž mužstvu, v ktorom hráte, darí, oveľa väčšiu možnosť vyniknúť majú aj jednotlivci. Preto aj za svoj najväčší úspech vďačím v prvom rade dobrému kolektívu v Dunajskej Strede a tiež jeho trénerovi a vôbec vedeniu.“
(TIP 13.1.1
13.1.1988, Týždenník TIP:
V JEDENÁSTKE ROKA TRAJA HRÁČI ZO SLOVENSKÝCH ODDIELOV
Prevaha majstra na celej čiare
6.1.1988, Týždenník TIP:
Sviatočné dni sú za nami, život okolo nás sa znova dostáva do normálnych koľají. Všade zavládol čulý pracovný ruch a s novými predsavzatiami vstúpili do roku 1988 i naši športovci. Platí to aj pre futbalistov, vrcholových i výkonnostných, ktorí musia myslieť na jarnú sezónu už teraz, v čase i nečase. V zimnom období vyhľadávajú najmä možnosť trénovať a hrať v halách. Takúto im ponúkajú Žilinčania, ktorí vo svojej modernej všešportovej hale na Bôriku pripravujú II. ročník turnaja o Štít mesta a Čs. televízie. Viac nám o tom povedal člen jeho organizačného výboru Anton K r á s n o h o r s k ý:
„Vlaňajší premiérový ročník sa vydaril nad očakávanie úspešne, preto sme ani na chvíľu nezapochybovali o tom, či budeme v začatej práci pokračovať. V dňoch 21. až 23. januára sa našim priaznivcom predstaví osem prvoligových tímov, z nich jeden zahraničný - DMVSC Debrecen. Účasť nám prisľúbili aj DAC Dun. Streda, Inter ZŤS Bratislava, Spartak Trnava, Plastika Nitra, Dukla B. Bystrica, Sigma Olomouc a pochopiteľne, domáce ZVL. Mužstvá rozdelíme do dvoch skupín, v nich sa bude hrať systémom každý s každým 2x25 minút a v sobotu o konečné umiestnenie v turnaji podľa poradia v skupinách (prvý s prvým, druhý s druhým atď.). Zápasy o 3. a 1. miesto sa uskutočnia pred televíznymi kamerami od 15. hod. Vlaňajšie prvenstvo budú obhajovať hráči ZVL Žilina. Hracia plocha bude mať rozmery 60x30 m a ohraničia ju mantinely. Súčasťou tohto podujatia bude v sobotu a nedeľu (23.-24. 1.) čs. finále mladšieho dorastu vo futbale za účasti nádejí AS Mladá Boleslav, Slavie Praha, TJ Gottwaldov, Baníka Ostrava, Slovana Bratislava, ZŤS Košice, výberu ČSSR do 15 rokov a ZVL Žilina. Ich hrací čas je 2x15 minút.“
(TIP 6.1.1988)
9.12.1987, Týždenník TIP:
JESEŇ ROČNÍKA 1987/88 A HLAVNE PRETRVÁVAJÚCE PROBLÉMY OČAMI TRÉNEROV
ČO ZO STRECHY BEZ ZÁKLADOV
Jesenná časť I. futbalovej ligy ročníka 1987/88 patrí už minulosti. Mala dobré, priemerné i slabé stretnutia, a tak nečudo, že o nej diskutujú vo veľkom odborníci, funkcionári, hráči, tréneri a fanúšikovia, ktorí sú zväčša najnespokojnejší. Neraz sa síce hovorí, že diváci sú až príliš nároční, lenže ak tvrdíme, že futbal sa hrá v prvom rade pre nich, potom ich požiadavku treba akceptovať. O úrovni súťaže i o viacerých problémoch, ktoré pútali pozornosť v uplynulých týždňoch azda viac ako inokedy, sme počas sezóny písali často. Denno-denne sa však s nimi borili tréneri, a tak každému bez rozdielu sme po skončení sezóny položili nasledujúce štyri otázky:
1. Myslíte si, že jesenná liga mala dobrú úroveň, keď štadióny boli zväčša poloprázdne?
2. Ste spokojný s hrou, ktorú vaše mužstvo produkovalo?
3. Prečo je rýchlosť a práca s loptou stále našou slabinou?
4. Čo mienite urobiť pre to, aby sa v lige hral ohľaduplnejší futbal?
KAROL PECZE (DAC Dunajská Streda)
1. Úroveň ligovej súťaže oproti predchádzajúcim ročníkom - až na suverénne účinkovanie Sparty - zostala zhruba v jednej rovine. Výkony majstra boli podložené kvalitným, stabilizovaným kádrom, no napriek tomu ma prekvapilo, že sa nenašlo žiadne mužstvo, ktoré by ho vedelo zdolať. Škoda, že príklad Sparty nenasledovali ďalší, že atraktívny futbal ponúkali iba zriedkavo a neprispeli tak k vyššej úrovni ligy. Kvalitatívny vzostup urobili iba tímy Ostravy, Chebu a Olomouca, zatiaľ čo hra Slavie, Bohemiansu a Dukly Praha ostala za očakávaním. Divácke zázemie sa v Dun. Strede nestratilo, a tak si na nepriazeň publika nemôžeme sťažovať.“
2. Priznám sa, ukázali sme viac, než sme čakali. Dobrým herným prejavom sa hráči prezentovali aj na ihriskách súperov, čo sa prejavilo v zisku 7 bodov. Navyše odohnali strach z pražských mužstiev, ktorým sme v jeseni ukoristili sedem bodov z ôsmich možných. (ten jediný stratili po domácej remíze so Spartou). Máme za sebou nielen najúspešnejší, ale aj najťažší rok v histórii dunajskostredského futbalu: okrem ligy, víťazstva v Slovenskom i Československom pohári, účasť v Interpohári, PVP...
Napriek tomu sme stále v popredí tabuľky, teda na jazyk sa skôr tlačí slovíčko spokojnosť. Ono nás však nesmie ukolísať.
3. Ligoví tréneri už nemôžu výraznejšie ovplyvniť tieto nedostatky hráčov. Nechcem povedať, že by im rýchlosť chýbala, zato štýl a technika behu áno. To úzko súvisí s atletickou prípravou futbalistov ešte v žiackom a dorasteneckom veku. Podobne je to aj s dynamickou technikou. Na tréningoch jej venujeme dosť priestoru, ale v nich nedochádza k takým častým fyzickým kontaktom s protihráčmi ako v samotnom zápase, kde sa im hráči vyhýbajú kvôli zraneniam. Rýchlostnú zložku, pravda, ovplyvňujú viaceré faktory, no s tým musíme začať už od raného veku.
4. Predovšetkým pripraviť hráčov tak, aby sa nesnažili nahrádzať svoje prípadné nedostatky unfair zákrokmi. Aj my v Dun. Strede sa musíme nad čistotou hry zamyslieť, pretože sme mali v jeseni štyroch vylúčených, i keď nešlo z ich strany o zákernosti, ale o enormnú snahu získať loptu. V tomto smere máme všetci čo naprávať.
(TIP 9.12.1987)
30.9.1987, Týždenník TIP:
ČS. OLYMPIONICI SPLNILI ÚLOHU, ZOSTÁVAJÚ V HRE
SKROMNOSŤ BOKOM - 2:0 SA NÁM MÁLI
Keď si po čase spomenieme na kvalifikačný súboj futbalových olympionikov ČSSR a Fínska v Dun. Strede, mnohí z nás určite s povzdychom vyrieknú: „Ach ten Skuhravý...“ Mohol to byť jeho zápas – no nebol. Stačí si premietnuť všetky šance, do ktorých sa dostal - a boli veru stopercentné - a predsa neprekonal fínskeho brankára Laukkanena. Šesť ráz sa ocitol pred ním, stačilo len pokojne umiestniť loptu, no jeho bezradnosť v koncovke vysoko čnela nad všetkými nedostatkami, ktoré sa v tomto zápase vyskytli. Veru, útočník pražskej Sparty i našeJ reprezentácie Tomáš Skuhravý nebude naň v dobrom spomínať, hoci odchádzal z ihriska ako víťaz.
V priebehu dvoch týždňov sa títo dvaja hráči stretli vo vzájomnom súboji dvakrát (za necelý rok dokonca štyri razy...), a tak ako v drese áčka v Helsinkách, i v olympijskom vyhral „minizápas“ Fín Laukkanen. Že by sa v Skuhravom zrodil nejaký komplex? „To snáď nie,“ hovorí tréner čs. olympijského tímu Milouš K v a č e k, „Tomáš veľmi chcel dať gól, usilovne hľadal príležitosť, v prehustenom priestore pred súperovou bránou sa dokázal uvoľniť, nájsť kútik miesta na spracovanie lopty, len tá streľba nie a nie vyjsť, sám bol z toho po zápase nešťastný...“
Veríme, že Tomáša to veľmi trápilo; spoluhráči na neho príkladne „robili“, chcel sa im za to odvdačiť tým najkrajším - gólmi, ale nešlo to. Náhoda? Smola? Či naozaj komplex zrodený už v Helsinkách?
Pravda bude skôr niekde inde. Je fakt, že Skuhravý patrí momentálne u nás k najpriebojnejším útočníkom, jeho robustná postava už sama vzbudzuje rešpekt súperových obrán, vyhráva väčšinu hlavičkových súbojov, dostáva sa do šancí - ale nepremieňa ich. Stačí uviesť, že v ôsmich štartoch reprezentačného áčka neskóroval ešte ani raz, v piatich ligových kolách tohto ročníka strelil iba jeden gól! Zdá sa, že pre neho platí to, čo pre väčšinu našich útočníkov, že mu chýba umenie správne sa zorientovať vo chvíli, keď sa chystá vystreliť, dobre trafiť loptu, prejaviť pri tom viac chytrosti, predvídavosti, než iba spoliehať sa na silu. Aj v tom sa prejavuje veľkost futbalistu.
Zrejme si poviete, načo toľko meditácií okolo jedného hráča. Jednoducho sa im nedalo vyhnúť, pretože i keď víťazstvo nad fínskymi olympionikmi 2:0 poteší, predsa len - vzhľadom na priebeh zápasu, ktorý bol jasne v réžii čs. olympijského tlmu - nevystihuje v dostatočnej miere našu prevahu. Malo byť výraznejšie, Fíni boli na vyššiu prehru zrelí, potrebujeme mať nielen body, ale aj čo najaktívnejšie skóre.
Vedúce mužstvo našej kvalifikačnej skupiny Juhoslávia je na tom lepšie. Fínov napríklad deklasovalo pred necelým mesIacom 5:0... ľahko sa totIž môže stať, že práve počet nastrIeľaných a inkasovaných gólov bude rozhodovať v otázke postupujúceho na OH 1988.
Všimnime si ešte jeden moment: v doterajších štyroch kvalifikačných súbojoch čs. tím inkasoval iba dva góly, oba v jedinom zápase na rakúskej pôde (0:2). V troch si teda naši zadáci uchovali čisté konto. Nie je to vec náhody. Aj v Dunajskej Strede sme sa presvedčili, že defenzívna činnosť mužstva prevyšuje ofenzívu. Húževnatým Fínom, v radoch ktorých sa predstavili piati hráči z úspešnej helsinskej kvalifikácie ME (Laukkanen, Kanerva, Holmgren, Tiainen, Lius), sme dovolili iba raz ocitnúť sa pred brankárom Stejskalom (Liusa odzbrojil v ostatnej chvíli Kapko). Obranná štvorica bola kompaktná, pôsobila istým dojmom, na súperových hráčov platila rýchlosťou i dôrazom, navyše stačila sa zapájať i do útočných akcií (najmä obaja krajní Kapko s Fleberom), čím akiste vzbudila pozornosť aj trénera čs. reprezentácie J. Masopusta, ktorý zápas sledoval priamo v hľadisku. Ak by sme ju mali porovnať s tou, ktorá hrala pred troma týždňami vo Fínsku v drese áčka, rozhodne ju v mnohom prevýšila. Viacerí členovia z čs. olympijského tímu klopú na dvere prvej reprezentácie, a veruže, by bolo nesprávne, keby sme im neotvorili.
Pre váš archív
ČSSR - FÍNSKO 2:0 (1:0) vo futbalovej kvalifikácii OH, hralo sa 23. 9. v Dun. Strede. Góly: Moravčík (31.), Drulák (48.). Rozhodca: Gilson (Luxembursko). ŽK: Janů - Rinne, Putkonen. Diváci: 4008. ČSSR: Stejskal - Kapko (78. Ekhardt), Kocian, Staš, Fieber - Pavlík, Janů, Čabala - Drulák, Skuhravý, Moravčík (73. Majoros). FÍNSKO: Laukkanen - Kanerva, Mäkelä, Holmgren, Putkonen - Rinne, Sulonen, Alatanslö, Tiainen - Lius (81. Myyry), Paavela (65. Tarkkio).
(ŠTEFAN GROSKOP, TIP 30.9.1987)
9.9.1987, Týždenník TIP:
S PETROM FIEBEROM O REMÍZE SO SIGMOU A O HRE VO DVOCH DRESOCH
CHCE TO ZMENU ŠTÝLU...
Svojho času vyhlasovali na petržalskom štadióne po každom stretnutí najlepšieho hráča, ktorý vzišiel z hlasovania prítomných divákov. Pekná tradícia už neexistuje, hodnotenie futbalistov sa však napriek tomu koná. Súkromne, fanúšikovia medzi sebou oceňujú výkony hráčov, predovšetkým domácich. Málokedy zaznievajú hlasy a názory o najlepšom futbalistovi stretnutia tak jednoznačne, ako po ligovom Inter ZŤS - Sigma Olomouc. Takmer unisono sa všetci zhodli - najlepším z domácich bol reprezentačný obranca olympionikov Peter F l E B E R. Perfektne pozične, nekompromisný a tvrdý v osobných súbojoch, rýchly v prechode do útoku, napokon i strelec jediného úspechu domácich. Ako sa na stretnutie pozerá on?
„Pre nás lepšie vyznel prvý polčas, v ktorom sme pomerne rýchlo dali gól a mali šance i na ďalšie. V tomto duchu sa začal i II. polčas, po úvodnej desaťminútovke však prebrali taktovku hostia a mali sme problémy. Rozohrala sa im záloha a v útoku nám robil „nohy“ Drulák. Je to vynikajúci futbalista, v krátkom čase šesťkrát ohrozil Hroša gólovými strelami a pred vyrovnaním vyzvŕtal celú našu obranu. Z nášho pohľadu išlo o veľkú taktickú chybu, ale futbalový fanúšik mi dá iste za pravdu, že gól bol ináč skutočnou lahôdkou a ozdobou zápasu.
Ak by som mal porovnať spôsob hry v Interi ZŤS s Dun. Stredou, je to pre mňa o to zložitejšie, že ide o dva úplne rozdielne štýly. Kým na Žitnom ostrove smerovalo všetko kolmo dopredu, pričom sa spoluhráči snažili v maximálnej miere využívať rýchlosť a útočné snahy obrancov, v Interi ZŤS sa viac kombinuje v strede poľa. Neraz sa stalo, že som prudko vyšprintoval dopredu, ocitol sa sám, nikým nestrážený, ale útok sa zakladal postupne, od brankára cez stopérsku dvojicu na niektorého zo strednopoliarov. Samozrejme, že v dnešnom futbale vás už ťažko nechajú dlho „bez dozoru“, takže ak ma potom hľadala lopta, bol som obsadený a musel som tvrdo bojovať, prípadne sa okamžite vracať spať. Ešte to asi chvíľku potrvá, kým sa so spoluhráčmi nájdem aj na ihrisku a bude si to asi vyžadovať zmenu štýlu hry. Len je otázkou, či sa budem musieť prispôsobiť ja, alebo sa pokúsime v tomto napodobniť Dun. Stredu.
Rovnako rozdiel vidím aj u fanúšikov. Tí dunajskostredskí dokázali povzbudiť i vo chvíľach, keď sa mužstvu nedarilo. Nech ma Bratislavčania nechápu zle, ale ak je na štadióne ticho, počuť jednotlivé výkriky veľmi ďaleko. A mnohokrát nemajú so slušnosťou nič spoločné. Môžem vám úprimne povedať, že na niektorých futbalistov to pôsobí veľmi zle a takýto výkrik dokáže natoľko rozladiť, že sa hráč k optimálnemu výkonu sotva priblíži.“
(šur, TIP 9.9.1987)
V ŽENEVE ŽREB POHÁROV UEFA ROČNÍKA 1987/88
DUNAJSKÁ STREDA DO PREDKOLA
Vo štvrtok na poludnie (9. júla) vyžrebovali v Ženeve dvojice premiérového kola európskych pohárových súťaží sezóny 1987/88. Štyria čs. účastníci dostali súperov z Islandu (Sparta Praha), Belgicka (Bohemians Praha), Švédska (TJ Vítkovice) a Cypru (DAC Dunajská Streda). Zatiaľ čo traja vstúpia do bojov v 1. kole, Dunajská Streda musí ísť už do predkola, odkiaľ je vzhľadom na renomé súpera jej „povinnosťou“ postúpiť a v 1. kole si zmerať sily so švajčiarskym Young Boys Bern. Zápasy 1. kola sa hrajú v termíne 16. a 30. septembra tohto roka.
(TIP, 15.7.1987)
Na Žitnom ostrove sa už tešia na nevšedný futbalový sviatok, ktorým bude štart ich reprezentantov - DAC Dunajská Streda - v druhej najvýznamnejšej európskej klubovej súťaži PVP. Počuli sme, že začali s prácami na futbalovom štadióne. Čo chystajú pre svojich návštevníkov? - s touto otázkou sme sa obrátili na predsedu FO DAC Ing. Imricha Š a n t u.
„Po skončení ligovej súťaže sme začali s výstavbou druhej časti tribúny (oproti hlavnej), ktorú plánujeme ukončiť v závere augusta. Budú na nej miesta na státie i sedenie, asi pre 4000 divákov, čím sa rozšíri kapacita hľadiska približne o dvetisíc (doterajšia bola 9300). Postupne chceme rozšíriť bariéry i za bránami, aby konečná kapacita predstavovala 15 000. Vrátim sa ešte k spomínanej výstavbe tribúny so železnou konštrukciou. Spočiatku bude slúžiť iba divákom, neskôr pribudnú v jej útrobách sociálne miestnosti, ubytovne, posilovňa, šatne pre mládežnícke družstvá a pod. Celý komplex by mal byť hotový na budúci rok. Ním sledujeme ďalšie zlepšenie podmienok pre hráčov i divákov, ako aj skvalitnenie činnosti celého oddielu.“
(TIP, 1.7.1987)
10.6.1987, Týždenník TIP:
OSEM SKUPÍN LETNÉHO INTERPOHÁRA
Pokles popularity
V čase od 20. júna do 1. augusta budú tvoriť náplň tiketu sazky vo väčšine európskych krajín zápasy medzinárodnej letnej futbalovej súťaže Interpohár. Tohto roku v ňom bude štartovať iba 32 mužstiev z desiatich krajín a to signalizuje pokles popularity súťaže, ktorá je pre mnohé tímy vhodnou formou prípravy na nasledujúci ročník. Väčší záujem viacerý prejavujú o jednorazové turnaje, na ktoré si pozývajú „kasa-kluby“ zaručujúce väčší finančný efekt, než účasť v Interpohári. A tak tohto roku budú chýbať tradiční účastníci z Holandska, Rakúska, Belgicka, Nórska, iba jediného zástupcu vysiela NSR. Účastníci sú rozdelení do ôsmich štvorčlenných skupín, ktoré budú mať takéto zloženie:
1. SKUPINA: Aarhus GF, Lausanne Sports, Carl-Zeiss Jena, Vasas Budapešť.
2, SKUPINA: Hammarby Štokholm, Chaux-de-Fonds, Pogoň Štetín, 1. FC Magdeburg.
3. SKUPINA: Halmstad BK, Spartak Varna, Dózsa Újpest, Wismut Aue.
4. SKUPINA: Naestved IF, AC Bellinzona, DAC Dunajská Streda, Bányász Tatabánya.
5. SKUPINA: Grasshoppers Zürich, Malmö FF, Videoton Székesfehérvár, Bohemians Praha.
6. SKUPINA: AIK Štokholm, Lyngby Kodaň, Lech Poznaň, Plastika Nitra.
7. SKUPINA: IFK Norrköping, Rot-Weiss Erfurt, Etyr Veliko Tarnovo, RH Cheb.
8. SKUPINA: Bröndby Kodaň, VfL Bochum, Beitar Jeruzalem a Yehuda Tel Aviv.
(TIP, 10.6.1987)
O miesto na slnku
Predtým, ako futbalisti DAC Dunajská Streda vstúpia na dosiaľ neprebádanú európsku pôdu, budú mať možnosť „oťukať sa“ v medzinárodnej konkurencii v rámci populárnej letnej súťaže Interpohár. I keď je jasné, že čo do prístupu zo strany prevažnej väčšiny účastníkov (lnterpohár slúži hlavne na vyskúšanie posíl a mladých hráčov) sa pohár leta súťažiam UEFA nevyrovná, predsa je však vhodným „predkrmom“. A prípadné víťazstvo v skupine môže dodať hráčom zo Žitného ostrova zdravé sebavedomie, vieru vo vlastné sily pred jesennou ouvertúrou v PVP.
Žreb (20. mája) pripravil Dunajskostredčanom menu z troch zložiek: dvakrát je zastúpená stredoeurópska v podaní maďarskej a švajčiarskej „kuchyne“, raz severská, ktorá predstavuje nám dôverne známa dánska. V globále možno o rivaloch DAC vyhlásiť: ani v jednom prípade nejde o absolútnu špičku vo svojej krajine, skôr o mužstvá hľadajúce si miesto na slnku.
Najznámejší od susedov
Najväčšou atrakciou pre fanúšikov zo Žitného ostrova bude určite štart maďarského prvoligistu Bányászu Tatabánya, z tria súperov medzinárodne najznámejšieho a najskúsenejšieho. Banícky reprezentant si príslušnosť medzi elitou našich južných susedov vybojoval v roku 1948 a predstavuje dobrý výkonnostný priemer maďarského futbalu. Z jeho stredu vyšlo v minulosti viac výborných hráčov a ani o osobnosti na trénerskej lavičke nebola v klube núdza; od začiatku sedemdesiatych rokov tu postupne pôsobili také uznávané veličiny, aké v maďarskom futbale predstavujú dr. Lakat, Monostori, Gelei, Szentmihályi...
V súčasnosti mužstvo vedie Miklós T e m e s v á r i a treba priznať, že sa mu podarilo sformovať veľmi solídny tím. Ambiciózny, hrajúci atletický futbal, odvážny doma i na ihriskách súperov. Kvalitu futbalu „made in Tatabánya“ najlepšie dokumentuje postavenie v ligovej tabuľke, kde mu patrí miesto hneď za budapeštianskou dvojicou MTK VM - Újpest a to dáva záruku štartu v Pohári UEFA v nasledujúcej edícii.
Z jedenástky: Kiss - P. Nagy, Lakatos, Udvardi, Moldván, Schmidt, Csapó, Dobesch, Kiprich, Plotár, Vincze (príležitosť dostávajú aj Szalma, Emmer, Zircher) - sú kľúčovými postavami traja muži. V strede poľa už 35-ročný Károly Csapó, 14-násobný maďarský internacionál, ktorý štartoval už na MS '78 v Argentíne, pred časom pôsobil vo Francúzsku a na sklonku kariéry sa vrátil do bývalého oddielu. Je typom pracovitého futbalistu, má solídny prehľad v hre a prihrávku, dokáže i nebezpečne vystreliť. Muziku v dnešnom mužstve však väčšmi tvrdia dvaja súčasní internacionáli: 24-ročný Kiprich a iba 20-ročný Vincze, obaja útočníci a schopní zakončovatelia. Útok, ktorý dopĺňa nádejný Plotár (olympijský reprezentant), je najúdernejšou zbraňou „baníkov“, takže Fieber, Kapko a spol. sa budú musieť mať na pozore!
V talianskom kantóne,
teda v najjužnejšom cípe krajiny, má domicil v minulosti tradičný účastník najvyššej švajčiarskej súťaže, v ostatných rokoch však potácajúci sa nad priepasťou, deliacou elitu od priemeru - AC Bellinzona. Permanentné problémy so záchranou dlho neposkytovali pokoj pri práci s mužstvom a akýmsi vykúpením z biedy bol zostup v sezóne 1983/84. Dva roky v nižšej súťaži prispeli k mobilizácii síl a výslednicou bol postup do „Nationalligy A“. Ako nováčik si Bellinzona pod taktovkou Petra P a z m a n d y h o neviedla zle, dve kolá pred koncom bola v pokojnom strede tabuľky, bez šancí na pohárová Európu, ale aj starostí o záchranu.
O tom, že Bellinzona má výrazne talianske podhubie, svedčí aj väčšina mien z kádra: Bizzozero (Mellacina) - Degiovannini, Tognini, Schönenberger, Ostini, Aebi, Chröis, Schär, Bordoli, Genini, Paulo Cesar (Berta, Baseglia, Bara, Hafner, Mario Sergio, Rodriguez, Turkyilmaz). Hviezdou číslo jeden je Brazílčan Paulo Cesar, loptový žonglér a dobrý strelec, ktorý však v závere sezóny nepodával optimálne výkony, pretože po rozporoch so svojím manažérom Juanom Figerom uvažoval o odchode do rodnej krajiny. Bellinzona má aj ďalšieho Brazílčana, veterána Maria Sergia, ale ten zďaleka nedosahuje výkonnostnú úroveň Paula Cesara, ba ani dánskeho legionára Chröisa, ktorý je kľúčovou postavou v stredovej formácii. Je málo pravdepodobné, že legionári budú v dovolenkovom období plne k dispozícii a bez nich by AC nemal byť pre DAC neprekonateľnou prekážkou.
Dánska neznáma
- aj keď o reprezentácii tejto škandinávskej krajiny máme informácie bohato - je Naestved lF. Tento neveľký klub síce patrí k domácej elite nepretržite od ročníka 1978, ale okrem pozície vicemajstra v roku 1980 (pri rovnosti bodov s KB Kodaň ho sem odsunulo iba horšie skóre o tri góly...), je jedným z nenápadných v pelotóne. Nie je ani vyhlásenou liahňou talentov, pretože zo známejších hráčov posledných rokov nosil jeho farby iba obranca Ole Rasmussen a pred odchodom do Ajaxu Amsterdam šťúply strednopoliar Jesper Olsen (dnes Manchester United).
Naestved už v Interpohári mal do činenia s čs. oddielovým futbalom, naposledy (1982) hral v
skupine s Baníkom Ostrava a získal s ním tri body (po výsledkoch 1:1 v Ostrave a 5:1 doma). V drese dánskeho tímu boli v tom čase atrakciou traja Hansenovci: Thomas, Heino a Mogens. Posledne menovaný, dnes už 31-ročný strednopoliar, to dotiahol najďalej, až do tzv. Ligového výberu, ktorý je vlastne reprezentačnou rezervou. Spolu s ním dostal vlani v tomto výbere príležitosť aj Sören Juul. Najznámejším futbalistom Naestvedu je však momentálne brankár Ole Kjaer, ex-internacionál, ktorý sem vlani prestúpil po tom, ako sa stal v Esbjergu „dvojkou“. Aj vďaka jeho výborným výkonom obsadilo mužstvo v ročníku 1986 konečné 3. miesto a v prebiehajúcom domácom šampionáte (po 8. kole) bolo na 8. mieste.
(ĽUBOMÍR DÁVID, TIP 10.6.1987)