1985/1986 14.KOLO/14.FORDULÓ

TJ DAC - TJ Tatran Prešov

2:0 (1:0)

1.12.1985: V bojovnom, ale férovom zápase mal DAC navrch, zvíťazil zaslúžene a postúpil na 5. miesto tabuľky.

1985.12.01.: Sportszerű mérkőzésen, nagy fölény után, megérdemelten nyert a DAC. Ezzel a táblázat 5. fokára lépett elő!

DUN. STREDA - PREŠOV 2:0 (1:0)

DUN. STREDA: Červeňan 1 - Kapko 1, Šrámek 1, Liba 1, Leško 2 - Krištof 2, Hodúr 3, Michalec 2 - Bartoš 2, Tóth 3, Majoroš 2. PREŠOV: M. Kováč 2 - Štefan 4, Jozef 4, Labun 2, J. Zajac 4 - Talášek 2, Uškovič 4, Molka (28. Gombár 2), Rybár 3 (79. Juraško) - Vytykač 3, Paňko 3. Hodnotil: Arpád T u r e k, býv. hráč Dun. Stredy.

Góly: Kapko (45.), Michalec (76.). Rozhodca: Hošek (1). ŽK: nikto. Diváci: 6954.

Z VEĽKEJ PREVAHY sa zrodilo zaslúžené víťazstvo nováčika, ktorý v l. polčase vystrelil na bránku Kováča 18-krát. Po prestávke síce Prešovčania ožili, ale vtedy, keď začali preberať taktovku, inkasovali druhý gól. Na ťažkom teréne zahral nováčik dobrý futbal, prvý gól v jeho drese strelil Kapko.

(TIP, 4.12.1985)

DUŠAN LIBA VYRÁSTOL V TATRANE, ALE V LIGE HRAL...

VŽDY LEN PROTI SVOJIM!

Futbalovú loptu naháňal na vojenskej základnej službe v Kroměříži, potom dva roky v Púchove, v Plastike Nitra a teraz zakotvil v Dunajskej Strede. Nepošťastilo sa mu ligu hrať tam, kde sa cíti doma, v Tatrane Prešov. Keď hralo body, nuž len proti svojim.

Dušana Libu získal definitívne pre futbal dorastenecký tréner Laco Pavlovič. Vtedy mu boli spoluhráčmi Molka, Jozef, ale vždy do toho niečo prišlo, že zelený dres dospelých neobliekol. „S Červeňanom som bol v širšom kádri ligového Tatrana a museli prejsť roky, aby sme si spolu zahrali - za Dunajskú Stredu“ - hovorí D. Liba. „Po vojenčine som mal viackrát namierené do Prešova, ale vždy, keď to bolo aktuálne, Tatran zostúpil a Púchov ani Plastika ma nechceli uvoľniť. A dnes, keď sa mi blíži tridsiatka, už neverím, že by som ešte mohol hrať v Prešove.“

V nedeľu hral D. Liba proti svojmu Tatranu naozaj dobre. „Prešovčania ma však trochu sklamali. Chýbal im dirigent, ktorý by hráčov stmelil, vyburcoval, aby sa vymanili z tlaku, ktorý je pre našu hru v domácom prostredí typický.“

Dušan Liba sa stal oporou nováčika zo Žitného ostrova. Manželka s dcérkou, ktorá pôjde o necelý rok do školy, bývajú však v Nitre, a tak stopér DAC-u meria takmer denne kilometre medzi oboma mestami. Z futbalových povinnosti si však nezľaví. „V Dunajskej Strede sa dobre hrá i nám, čo nie sme tunajší. Malé mestečko je vzťahom k futbalu i atmosférou v hľadisku príkladom, a my hráči to najlepšie cítime. Napríklad teraz v sobotu večer žiadali miestnym rozhlasom brigádnikov na odpratanie snehu z ihriska. A v nedeľu ráno bolo na štadióne oveľa viacej ľudí ako lopát. Predpoludním už bola hracia plocha bez bielej prikrývky.“

Výkony nováčika majú stúpajúcu úroveň. V čom to vidí D. L i b a? „Jednotlivci i kolektív postupne herne dozrievajú. Nechceme už len búšiť do súpera, byť aktívni, ale nezabúdame ani na obranu hneď po strate lopty. V stopérskej dvojici so Šrámkom sme spočiatku horeli, hoci sme si rozumeli. Veď obaja sme zvyknutí hrať predného či zadného stopéra a ľahko sa nám menia tieto posty. Zlepšený výkon však prišiel až vtedy, keď sa zlepšila defenzíva celého mužstva. Takže som na vlastnej koži pocítil, že nestačia len skúsenosti jednotlivcov, ale aj kolektív si musí budovať svoj štýl hry. Verím, že i vonku už budeme odolnejší a v prvej sezóne udržíme Dunajskej Strede l. ligu.“

(tp, TIP, 4.12.1985)