Z domácej scény

Ičo s perfektnými centrami

Futbalista s priezviskom Obert bol v slovenskom futbale známy už v tom čase, keď terajší obranca Dunajskej Stredy IGOR OBERT (14. 7. 1982, výška 183 cm, hmotnosť 78 kg) iba začal kopať do lopty.

Jozef Obert, kedysi hviezda Topoľčian, Nitry, majstrovského Slovana Bratislava, a neskôr Prešova, reprezentant, ktorý kariéru ukončil v zahraničí a potom trénoval, čo robí dodnes, sa narodil v roku 1938 vo Velkých Bieliciach, zatiaľ čo Igor, zvaný najbližšími aj Ičo, o 44 rokov neskôr v Partizánskom. Krajania. Otec Igorovi v začiatkoch pripomínal, aké slávne meno nesie, čo je sčasti aj záväzok. Otec priviedol Igora k futbalu, veď sám ho hrával za Šimonovany, teda Partizánske a Ičo aj tam začínal medzi žiakmi.

Neskôr sa presťahoval na stredné Slovensko, lebo v banskobystrickej časti Radvaň štyri roky navštevoval Stredné odborné učilište stavebné. Pomohlo mu to aj futbalovo. Vrátil sa do Partizánskeho, ale prišiel povolávací rozkaz a 9 mesiacov vojenčil v Topoľčanoch v II. lige. Odtiaľ išiel do Žiaru nad Hronom, ktorý hral vtedy 3. ligu a napokon sa dostal do Šale, ktorá v tom čase bola na výslní. Hrala v prelínačke o najvyššiu súťaž, takže hostila aj špičkové tímy. Bola to pekná éra šalianskeho futbalu.

Po dobrých výkonoch v Šali si z Dubnice Igora vyhliadol tréner Peter Gergely a pôsobil tam tri roky. Napokon sa ozvala Dunajská Streda a teraz je tam. Zaujímavé, že si ho v Dunajskej nevšimli v tom čase, keď hrával v blízkej Šali. Vtedy Šaľa dokonca neraz Dunajskej Strede aj zatápala. Podľa ohlasov médií získala Dunajská Streda do svojich radov výraznú posilu. Deň pred štartom nového ročníka Corgoň ligy sa Obert dohodol na podmienkach kontraktu. „Ponúkli mi korektné podmienky. Mužstvo chcú budovať výlučne zo slovenských a českých futbalistov. Zároveň to mám z môjho bydliska zo Šale do Dunajskej Stredy bližšie, než z Dubnice. Je tam aj vynikajúce divácke zázemie a futbalovejšie prostredie," prezradil rodák z Partizánskeho. „Do Dunajskej Stredy som išiel so zámerom, aby som sa vyhol boju o záchranu. Prognózy sú rôzne, ale verím, že sa boju o zotrvanie v lige vyhneme," dodal.

Igor hrával futbal odmalička, ale ako všestranný mladík skúšal aj basketbal a stolný tenis, ba neodvrhol ani hokej. Má o dva roky mladšieho brata Tomáša, ten išiel podobnou cestou a teraz hráva futbal v Šali.

Ťahali sa jeden za druhým, starší Igor bol vždy o krok vpredu. V tom čase, keď futbalovo rástol, bol hviezdou futbalu Talian Roberto Baggio a on sa do jeho hry zahľadel. „Ale potom som si začal všímať Zinedine Zidana a podľa mňa to bol najlepší futbalista na svete,“ hovorí Igor.

Hrá na pravej strane obrany, alebo v strede poľa. Má ofenzívne chúťky, ale jednu nesplnenú túžbu. „Onedlho sa dočkám stého zápasu v lige, ale ešte som nedal gól“ dodal. Tréner Mikuláš Radványi chváli jeho hru, ako aj prístup k futbalu a najviac si cení jeho milimetrové prihrávky, z ktorých ťažia koncoví hráči. Je výborne zohratý s Helískom. „Aj on rád, podobne ako ja, útočí. Ale nie je to len naša súhra. Vedľa mňa hrá Peťo Struhár a vzadu je Jaro Hílek, ktorý to za nás napráva. Bez neho by to nebolo ono,“ chváli spoluhráčov.

Nevie si spomenúť, kedy hral najlepší zápas, alebo kedy podal najlepší výkon, ale jedno je isté: ak ho pochváli otec, vie, že to bolo dobré. Otec je jeho najprísnejším kritikom.

Futbalu venuje všetko, rád by získal úspech v lige, alebo v Slovenskom pohári. Nejakú medailovú priečku. Vo voľnom čase rád siahne po dobrej knihe. V Šali žije už tri roky s manželkou Silviou, rodáčkou z toho mesta, kde strávil pekné futbalové roky. Zatiaľ sú sami, ale možno onedlho ohlási budúci futbalista príchod.

Igor má výbornú kopaciu techniku a páči sa mu španielsky futbal. Vedel by si predstaviť hru v tamojšom prostredí, zatiaľ sa tým futbalom iba kochá.

Je voči sebe maximalista. Myslí predovšetkým na svoje zdravie a celej rodiny. Bez neho by si do lopty nekopol. Napriek tomu, že znáša záťaž vrcholového futbalistu, mysli aj na budúcnosť. Má za sebou bakalárske štúdium sociálnej práce na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Je to prvý stupeň vysokoškolského štúdia a možno v ňom bude pokračovať, pretože tento spôsob možného fungovania by sa mu po skončení kariéry páčil. Nevylučuje však, že to môže v budúcnosti využiť aj na nejakom pracovnom úseku pri futbale.

Očami odborníka

Mikuláš Radványi, tréner DAC Dunajská Streda: „Igor je veľmi poctivý futbalista, vždy optimisticky naladený Odvádza dobrú robotu v defenzíve, ale skvelý je aj smerom dopredu. Má vynikajúce, ba priam fantastické centre. Veľmi dobre si rozumie s Helískom a z práce tohto tandemu ťaží celé mužstvo. Kondične je na tom veľmi dobre, je voči sebe prísny a náročný. Má skvelú pravačku, ale ani lavú nohu nemá iba na podopieranie. V hre jeden proti jednému je veľmi silný. Je to výrazná posila pre naše mužstvo.“

(JÁN MIKULA, Futbalmagazín 2011/2)