GLOSA. Komentuje a píše TIBOR POÓR

Nahodil, Nahodil...

Počas sobotňajšieho zápasu v Dubnici sa zo sektora hostí ozvalo skandovanie Nahodil, Nahodil. Diváci majú právo prejaviť svoj názor, nikto im ho nemôže zobrať. Pár myšlienok však v tejto súvislostí vysloviť môžeme.

Predtým, než zhodnotím výkon Kissa, lebo adresátom skandovania bol vlastne on, vyjadrím prvú myšlienku, ktorá mi na tribúne napadla. Ak je mladíček Nahodil správny brankár, taký ozajstný, nie iba z núdze a „tlačenky“ brankárska cnosť , tak ten pokrik ho viac zarmútil ako potešil.

Tajomstvo výborných, ale aj zlých výkonov brankárov je skryté aj v ich psychike a aj v „prevedení" tradičnej a osobitej brankárskej rivality, ktorej sa jednoducho nedá vyhnúť.

Medzi brankármi rivalita musí byť. Silnejšia ako medzi hráčmi v poli. Preukazovaná aj nepreukazovaná. Každý profesionálny brankár totiž chce chytať. Keď sa jednému z nich darí, samozrejme ten druhý sa teší a keď sú parťáci, tak si aj nezištne prajú. S takouto spolupatričnosťou je však zároveň zmiešaný aj pocit brankára, ktorý ho núti myslieť na to, ako byť na ďalšom tréningu lepší ako kolega (ktorého by najradšej usmažil na grile...). Hovorí sa tomu skrývané brankárske sucho v ústach ak sa kolegovi darí... Takáto rivalita je zdravá. Nie vždy je to však idylka a veru nezdravá rivalita môže občas narásť do obludných rozmerov a vzájomnej nenávisti. Z hokeja je známa rivalita a osobná averzia dvoch brankárov Vlada Dzurillu a Marcela Sakáča. Tí sa aj fackovali...

Kam zaradiť pokrik Nahodil, Nahodil?

Ja ju radím k príspevku k nezdravej rivalite, samozrejme nie obludných rozmerov, ktorú nevytvoril ani jeden z dvoch našich gólmanov. Či je na to logický dôvod?

Sobotňajší výkon Kissa.

Domáci vystrelili trikrát na bránu. Strela číslo jedna - hlavička. Strela číslo dva - gólová strela. Strela číslo tri - gólová strela z penalty.

Kiss mal v predchádzajúcich zápasoch problémy s centrami. Vo víkendovom zápase všetky bez problémov pochytal, možno jeden z centrov zbytočne odvracal na roh. Jediné výraznejšie zaváhanie som zaregistroval v čase, keď sme v nadstavenom čase hrali vabank a po brejku domácich trochu zbrklo zakopol loptu do autu. Na druhej strane, bol až príliš vonku z brány a napádal ho útočník.

Čo teda dunajskostredských fanúšikov primälo, aby sa dožadovali zmeny na poste brankára? Nič iné mi nevychádza ako inkasovaný prvý gól. Ak áno, v tom prípade je to podľa mňa hlboké nedorozumění. Ako som v komentári napísal, prvé zaváhanie prišlo od Helíseka, ktorý nenapádal záložníka. Narážačke domácich sa obrana iba prizerala, rovnako ako centrujúcemu hráčovi. Mimochodom perfektný center. O nič horšia nebola ani k zemi smerujúca hlavička, ktorú Kiss výborne vyrazil. Smerom od brány nabok a nie pred seba. Opäť neatakovaný hráč a ten pohodlne prekonáva Kissa. Pomôžem si gólom, ktorý sme inkasovali v Banskej Bystrici. Brankár Nahodil v skoro identickej situácii vyrazil hlavičku priamo pred seba a dobiehajúci útočník aj vtedy pohodlne skóroval.

Kiss v porovnaní s Nahodilom riešil situáciu lepšie, strelu vyrážal nie pred seba, ale nabok. To, že ani Nahodilov a ani Kissov zákrok nestačil a z akcií sme inkasovali góly, však nebola chyba brankárov. Oba idú na vrub nedôraznej obrany.

V použití tohto argumentu proti Kissovi logiku nenachádzam. Ak je skandovanie výsledkom dlhodobej antipatie voči Kissovým výkonom, tak k tomu môžem dodať nasledovné. V roku 2008 sa aj fanúšikom podarilo pomôcť v ťažení voči nášmu najlepšiemu hráčovi Pintemu a určité obdobie hádzali polienka aj pod nohy Novotu. Preto nie je pre mňa až takým prekvapením, že sa nemaznajú ani s kvalitatívne menej zdatnejším borcom. Kiss má nezávideniahodnú situáciu. Nie je jednoduché začínať v DAC-e po Novotovi a zžívať sa s obranou, ktorá je v každom zápase z rôznych dôvodov iná. Okrem výkonu s Trnavou nemá za sebou výborné výkony na aké sme si od Novotu zvykli. Či to je dôvod na skandovanie Nahodilovho mena a v takom kontexte? Opýtajte sa Nahodila. Podľa môjho názoru Vám povie, že nie.

(Tibor Poór, 31.8.2010)