OČAMI FANÚŠIKA. Komentuje TIBOR POÓR

Something happened? (Dubnica-DAC 2:1)

Zápas s Dubnicou mal byť potvrdením črtajúcej sa dôvery divákov v novovytvorené mužstvo. Ak. Ak by hráči nastúpili na zápas v rovnakom rozpoložení ako v predchádzajúcich dvoch, slabučké mužstvo Dubnice by malo približne po polhodinke po zápase. Polhodinka by stačila, aby na ukazovateli skóre svietil stav v prospech hostí. Ale to by nesmeli chlapci v žlto-modrom nastúpiť na zápas ako nepretržití víťazi Ligy Majstrov za uplynulých desať rokov.

Čím začať? Prvým polčasom a útočnou dvojicou.

Žiaden pohyb, žiaden dôraz a ani náznak napádania dubnických obrancov. Okrem jednej krídelnej akcie, ani stopy po Harsányim z predchádzajúcich dvoch zápasov. Prvopolčasový Filo bol iba o piaď lepší. V podstate rovnako sa dá hodnotiť aj záloha. Produkciu, predvedenú v prvom polčase, môžeme smelo porovnať k najslabším produkciám minuloročnej zálohy. Hlavne v prístupe. Náš najslabší článok. Problémy boli s obranou aj v predchádzajúcich zápasoch. Hlavne v strede obrany. Je jedno v akom zložení, ale tieto dva posty boli od prvého kola pod riadnou paľbou kritiky. A viac či menej oprávnenou. V prvom polčase obranu charakterizovala absolútna nedisciplinovanosť a bránenie naozaj ako na „hodovom“ zápase. Oči boleli hlavne pri pohľade na Paľa Ďuricu a na jeho problémy nie že s tesným bránením, ale s obyčajným priestorovým bránením a ovládnutím svojho priestoru. Chybu - zlé postavenie počas priestorového bránenia - zopakoval Pavol minimálne päťkrát. Klasický príklad hernej nedisciplinovanosti. Paradoxne, bol pri našich dvoch najväčších príležitostiach, ktoré skončili žrďou respektíve brvnom. Ale ak je Paľo na poste obrancu (podľa mňa pasuje skôr do zálohy), mal by si plniť, a hlavne dobre, v prvom rade obranné úlohy.

Najhorší pocit z prvopolčasového výkonu bol pri pohľade na mužstvo ako celok. V dôraze a nasadení. Prvý polčas mužstvo nie že odklusalo, ale v niektorých fázach odstálo. Či to bolo obyčajné WE ARE THE CHAMPIONS, alebo SOMETHING HAPPENED je pravdepodobne fanúšikom po dvoch sezónach skúseností už lauter jedno.

V druhom polčase sa už v priebehu prvej minúty ukázalo, že problém nie je s formou a kondíciou. Ukázalo sa, že forma a kondícia ani náhodou neboli dôvodom zbabraného prvého polčasu. Trvalo totiž iba dvadsať sekúnd a videli sme od našich hráčov v piatich za sebou idúcich súbojoch pod hlavnou tribúnou viac dôrazu, nasadenia a potrebnej tvrdosti ako za celý prvý polčas. Druhý polčas bol iný. Neskutočne iný. Herným osviežením bol nástup Halimiho, ktorý dispečerským výkonom, priam jágrovským spôsobom, dirigoval mužstvo. Bohužiaľ, skvelý Halimi po dvadsiatich minútach strácal na sile, rovnako ako jeho prihrávky na presnosti. Ale i tak odviedol dobrú prácu. V Halimiho fáze sa podarilo Hílekom streliť pekný kontaktný gól, po tomto momente však už bolo všetko proti. Dve brvná, spústa situácií pri ktorých lopta „tancovala“ v päťke a chýbali iba centimetre. No a proti bol hlavne skvelý mladučký brankár Bajza. Štyridsaťpäť minút je niekedy dosť. Ale ak sa odflákne prvý polčas spôsobom a la sobotňajší DAC, je to niekedy málo. Hlavne ak sa súper po vylúčení svojho hráča stiahne do obrany spôsobom aký použili - pochopiteľne - domáci. Napriek tomu si v druhom polčase s prehustenou obranou hostia poradili a vytvorili si opäť príležitosti na tri zápasy.

Inkasované góly. Slabý dôraz Helíseka v strede poľa, keď iba pohľadom sledoval súpera vyvážajúceho loptu k našej šestnástke. Tam domáci narážačkou na jeden dotyk vyšachovali tieňovo brániacu obranu a nasledoval výborný center pred bránu. Hlavička do protipohybu Kissa, ten napriek tomu loptu bravúrne vyráža nie pred seba, ale na bok od svojej svätyne. Nikto z našich hráčov však nereaguje a domáci hráč nikým neatakovaný prekonáva Kissa. Typický obraz prvého polčasu.

Druhý gól. Vcelku nevinná situácia po nie najlepšom centri z priameho kopu. Lopta ide mimo, ale v strede pokutového územia dochádza k osobnému súboju po ktorom, po chvíľkovom zaváhaní, rozhodca ukazuje na biely bod. Mám taký dojem, že neprávom neuznaný gól Bognára v domácom zápase s Prešovom sa nám v sobotu jing-jangovsky vrátil...

Urazili sme v prvom polčase futbalovú šťastenu. Ak budeme analyzovať príčiny prehry, mali by sme z toho vynechať výkon rozhodcu (i keď veľmi zlý), pretože pískal hlúposti na obidve strany. Aj sobotňajší  druhý polčas ukázal, že kvalita tohto mužstva predurčuje tím nie na posledné priečky, ale na pozície okolo siedmeho-desiateho miesta. Doobeda nezdvihnúť vrece zemiakov a poobede rukami prevrhnúť naložený PICK-UP? To sa dunajskostredskému divákovi nerobí! Len neviem, komu mám adresovať tieto slová...

(Tibor Poór, 30.8.2010)