10 Otázok a odpovedí o práve skončenom ročníku Corgoň ligy

KTO BOL NAJLEPŠÍ?

Žilina. Majstrovský titul získala zaslúžene. Mala najlepšie vedenie, najlepší realizačný tím na čele s hlavným trénerom Pavlom Hapalom, najlepšiu infraštruktúru zmaterializovanú predovšetkým do štadióna a v neposlednom rade najlepšie mužstvo. Žilinčania predvádzali väčšiu časť sezóny atraktívnu kombinačnú hru. Neboli však už tak ľahko čitateľní ako v minulosti a v prípade potreby vedeli pragmaticky zmeniť štýl či rozostavenie. Boli silní fyzicky aj mentálne, najviac spĺňali kritériá pre majstra. Vhodne doplnili káder, ktorý bol vyvážený, kabína vytvorila jednoliaty kolektív. Kľúčoví hráči vydržali ročník bez vážnejších zranení, takže bojová sila mužstva bola kontinuálne takmer optimálna. Veľký progres urobili aj fanúšikovia, ktorí sa pričlenili k slovenskej špičke a vytvárali na zápasoch výbornú atmosféru.

AKÁ BOLA ÚROVEŇ SÚŤAŽE?

Povedzme si pravdu – slabá. Všetky výpovedné ukazovatele alarmujúco klesli. Skľučujúci je predovšetkým herný úpadok. Zápasy nemajú tempo, hráči sú v drvivej väčšine slabo kondične a silovo pripravení, potom do očí ešte viac bijú ich technické nedostatky. Slovenský ligový futbal je nemoderný, mužstvám chýba herná schéma, vedomý postupný útok takmer neexistuje. Absentuje kreativita v ofenzíve, útočníci na hrote málo pracujú, majú problémy s pohybom po ofsajdovej línii, neudržia ťažšie lopty, slabo kombinujú. Stredopoliari sa ťažko presadzujú jeden na jedného, málo dopĺňajú špicu, nie sú nebezpeční. Vymizol moment prekvapenia. Niektorí tréneri dokonca zakazujú útočiť krajným obrancom, čo je vo vyspelých krajinách nemysliteľné. Plus-mínus jediným taktickým variantom je zabezpečená obrana a rýchly protiútok – preložené do ľudskej reči – hra na náhodu.

ČO BOLO NAJPRÍJEMNEJŠIE PREKVAPENIE?

Žilinu sme už spomínali, na Slovan budú vždy kladené len tie najvyššie požiadavky. Niekoľko vydarených zápasov belasých neprekryje mínusy. Z tohto pohľadu bolo najpríjemnejším prekvapením vystúpenie Banskej Bystrice. Dukla po období výsledkového i herného temna pookriala. Vďaka za to patrí najstaršiemu corgoňligovému trénerovi Jozefovi Jankechovi. Mladé si pod jeho vedením 72-ročného kouča vybojovalo peknú tretiu priečku zaručujúce miestenku do Európskej ligy. A to ešte oveľa viac než umiestnenie potešil prejav tímu spod Urpína. Snaha hrať za každých okolností kombinačne, súpera prevýšiť futbalovosťou. Za zmienku stojí 4. miesto Nitry, ktoré sa pred sezónou nečakalo, vydarená jeseň nováčika zo Senice a ružomberská jar pod vedením netuctového Františka Straku, s ktorým klub nepochopiteľne nepredĺžil zmluvu.

ČO BOLO NAJVÄČŠIE SKLAMANIE?

Divácky nezáujem. Je pravda, že v tomto smere to nebol historicky najhorší ročník, pretože sezóna 2004/05 s priemernou návštevou 2257 divákov na zápas bola dimenzovaná o 172 ľudí nižšie ako tohtosezónnych 2429. Napriek tomu to bolo žalostné. Až na 28 zápasov prišlo menej priaznivcov ako 1000. Negatívny rekord padol v dueli Petržalky s Ružomberkom - 180 živých duší. Okrem exilovej Petržalky však zaznamenali trojciferné návštevy aj v Košiciach (7), v Nitre (4) a v Dubnici (3). Na Slovan prišlo celkovo o 40-tisíc ľudí menej ako v minulej sezóne, na Petržalku o 20-tisíc menej. Taký je reálny obraz úrovni súťaže a práce väčšiny klubov s divákmi. K sklamaniam ďalej patrilo vypadnutie dvojnásobného majstra, víťaza Slovenského pohára a účastníka skupinovej fázy Ligy majstrov Petržalky, či dianie v Dunajskej Strede.

KTO BOL NAJLEPŠÍ HRÁČ?

Ťažko jednoznačne určiť víťaza hráčskej hitparády. Top kritériá vždy prísne podliehajú subjektivite. Najdôležitejším futbalistom však bol žilinský kapitán Róbert Jež. Napriek tomu, že futbal je kolektívny šport, jeho podpis pod žlto-zeleným titulom svieti najjasnejšie. Bol mozgom i dušou mužstva zároveň. Na naše ligové pomery je špílmacher spod Dubňa unikátnym zjavom. Operuje na obrovskom priestore, napriek výsostne útočnému naturelu ho bolo často vidieť, ako vypomáha na pozícii defenzívneho štítu. Rozohrával žilinské akcie z hĺbky poľa, držal prst na tepe diania v strede ihriska, vymýšľal finálne prihrávky za obranu, posielal gólové centre z kraja a sám sa dokázal dostať aj do úspešného zakončenia. Skrátka, výrazná osobnosť.

PREČO SLOVAN PREHRAL BOJ O TITUL?

Slovanu jednoznačne chýbala klubová kompaktnosť. Zlyhali predovšetkým strategické rozhodnutia. Všetko v belasom tábore bolo akési polovičné a nedomyslené. Angažovanie Uhrina za šéfa majstrovského realizačného tímu. Povolanie a potom obzvlášť uvoľnenie Hippa z postu prvého trénera pred zimnou prípravou, ktorá je jeho najparádnejšou disciplínou. Pokus o zavedenie neovereného modelu s Tittelom ako lavičkovým generálnym manažérom, ktorý bez trénerských skúseností šéfa a iba narýchlo pozliepaným realizačným tímom musel zlyhať. Zlá nákupná politika v súvislosti s cieľom – majstrovským titulom. Necitlivé angažovanie mladých hráčov, plus druhotriedna kvalita ostatných až na výnimky, z čoho pramenila nevhodná skladba mužstva. Zranenia kľúčových persón. A zlyhanie v „ľahkých” domácich zápasoch.

ČO ROZHODLO V BOJI O ZÁCHRANU?

Skvelá jarná séria Košíc, ktoré doma s výnimkou zápasov proti Žiline a Dubnici vyhrali všetko. Žlto-modrým pomohli najmä víťazstvá nad mužstvami stredu tabuľky Nitrou, Ružomberkom, Senicou a Prešovom. Výbornú robotu odviedol vo východoslovenskej metropole srbský tréner Goran Milojevič. Ten napriek veľkému zimnému prievanu v šatni dokázal stmeliť kabínu a zo slovenských, balkánskych, španielskych i holandských tónov vyladil krásny záchranársky akord. V kvalitnejšej súťaži by to mal MFK podstatne ťažšie, ak nie nemožné, pretože strata na vypadávajúcu Petržalku bola obria. Uznanie si zaslúži Dubnica, ktorá s mladým mužstvom elegantne vykĺzla zo zostupového prepadliska. Dunajskej Strede pomohlo napokon šťastie, ale kvôli pravým a verným fanúšikom, nie tým nacionalistickým, si ho DAC zaslúžil.

KTO ZAUJAL Z MLADÝCH HRÁČOV?

V konečnom dôsledku najviac žilinský brankár Martin Dúbravka. V mladom veku, v januári dovŕšil 21 rokov, zvládol majstrovský tlak, ktorý je medzi žrďami vždy väčší ak v poli, pretože prípadné chyby sú viditeľnejšie i hmatateľnejšie. Odchovanec Žiliny sa však prezentoval vo výbornom svetle. Pôsobí vyrovnane, hoci mu nechýba potrebná angažovanosť. Je sebavedomý, čo gólman byť musí, nie však prehnane. Je inteligentný, vďaka čomu dobre číta hru a môže sa správne rozhodovať. Navyše hrá výborne nohami, to je v modernom futbale obrovská devíza. Rysuje sa dokonca lepšie ako jeho žlto-zelení predchodcovia Perniš a Kuciak, ktorí sú v širšom kádri reprezentácie pre MS. Okrem Dúbravku upútal jeho kolega z „dvadsaťjednotky“ Grendel. Ten sa etabloval v Slovane, ba vypracoval sa na oporu belasých. Zaujímavý bol ofenzívny pravý obranca Petržalky Čikoš.

ČO BOL NAJVÄČŠÍ ŠKANDÁL SEZÓNY?

Dunajskostredská jar. Futbalové problémy začali na Žitnom ostrove už podstatne skôr, usvedčujúca bola kauza Pinteho, ale počas uplynulej polsezóny dosiahli majiteľské prešľapy obludné rozmery. Neregistrované zmluvy, falošné zmluvy, nevyplatené podlžnosti, arbitrážne konania, zastrašovanie futbalistov, nezmyselné vyhadzovanie hráčov a ich spätné angažovanie, neregulované hráčske príchody a odchody, záhadné šachy s trénermi. Stavanie babylonskej veže vyzerá v porovnaní s dianím v DAC ako detská hra. Zlí sú z pohľadu klubu vždy tí, ktorí odišli, alebo museli odísť. Lenže majiteľskému zoskupeniu v Dunajskej Strede neveria už ani najvernejší fanúšikovia. Ich skandovanie z posledných domácich zápasov o „zlodejskej bande“hovorí za všetky komentáre.

NA KOHO SA OPLATILO CHODIŤ?

Futbaloví priaznivci majú najradšej tých futbalistov, ktorí strieľajú góly. V tejto činnosti vynikal v uplynulej sezóne Róbert Rák. Pomerne nečakane, hoci v minulosti svoje kanonierske schopnosti už neraz potvrdil. Prognózy sa v tomto smere tvárili skôr skepticky. Teraz mu to však sypalo opäť a profit Nitry, ktorá si vybojovala účasť v pohárovej Európe, je zrejmý. Rák strieľal góly krásne i dôležité, ukázal zakončovateľskú pohotovosť i prehľad, presadzoval sa z diaľky i zblízka, vedel si pozíciu vypracovať, ale zároveň zužitkovať ofenzívnu podporu a prácu celého mužstva. Jeho neomylný inštinkt a skvelý výber miesta z neho urobili najlepšieho strelca súťaže i miláčika nitrianskeho publika. Osemnásť dosiahnutých gólov je a vždy bude úctyhodných.

(Šport, 19.5.2010)