O brankárskej ruskej rulete

Slovenský futbal je špecifický a ľudia v ňom sa správajú zväčša podľa vlastných pravidiel. V ostatných dňoch sa dostali na pretras v negatívnom zmysle slova brankári. Doplatil na to Ján Slovenčiak v Trnave, ktorého spartakovské vedenie nezmyselne preradilo do béčka. Podobné rozhodnutie je vo vyspelej futbalovej Európe nemysliteľné. Vyznieva totiž ako krajný alibizmus či zbavovanie sa zodpovednosti. A to nie je jediný prípad zvláštneho prístupu k brankárom, ale aj hráčom v našich kluboch.

Pozícia brankára je výnimočná. Z každej stránky. Jeho postavenie v mužstve, tréningový proces, príprava na zápas i samotné účinkovanie v ňom. To predovšetkým. Muž spomedzi žrdí prakticky nemá nárok na chybu. A keď sa jej dopustí, stáva sa ľahkým terčom mudrlantov na rôznych úrovniach. Podbehnutý center, vypadnutá lopta, chybné postavenie, zlé vybehnutie, nesprávny odhad či zbabraný zákrok. Ktorékoľvek zo spomínaných zaváhaní môže zapríčiniť lacný gól a ten môže následne viesť k neželanej prehre alebo strate bodov.

Zvaľovať však vinu za neúspešný výsledok výhradne na jedného človeka, obzvlášť v kolektívnom športe, je neprípustné. Veď dnešné lopty lietajú rýchlejšie a úmyselne sú vyrábané tak, aby zvýhodňovali strelcov. Plachtia, neodhadnuteľne menia smer, po odskoku na mokrom teréne zrýchľujú a držia výšku aj pri kope s krátkym náprahom. Týmto vlastnostiam sa logicky prispôsobuje taktika. Priame kopy nemusia hráči kopať výlučne na presnosť, stačí trafiť loptu do ťažiska a jej antibalistický let už dovŕši dielo skazy, keď mieri do priestoru brány. Brazílčan Juninho alebo Cristiano Ronaldo o tom vedia svoje, respektíve brankári, ktorí museli ťahať loptu po ich strelách zo siete.

Zmenil sa aj spôsob zahrávania centrovaných štandardných situácií. Po nich zvyknú muži v rukaviciach v poslednom čase tiež vyzerať ako hlupáci. Na prvú žrď sa nestihnú dostať a na druhej môžu loptu minúť, pretože to guľaté čudo zmení znenazdajky vopred vypočítanú krivku. Padne skôr ako čaká brankár, prípadne letí ďalej než sa v prvom okamihu zdá. Okrem toho, hráči sú lepšie fyzicky pripravení. Zakončujú tvrdšie a do osobných súbojov, hoc aj v päťke, chodia agresívnejšie. A to sme nespomenuli ľudský faktor.

Súčasní brankári to teda majú neporovnateľne ťažšie ako ich predchodcovia. Na medzinárodnej scéne sa obrovských chýb dopúšťajú aj tí najlepší. Čech, Buffon, Casillas. Španielsky brankár napríklad „pobavil” divákov pred týždňom svojím vybehnutím proti Getafe, po ktorom Real inkasoval kuriózny gól. Jeho svetové kvality sa tým ani o kúsok neznížili. Alebo Brazílčan Julio Cesar z Interu Miláno. V šesťbodovom zápase o taliansky titul mu cez víkend v Ríme lopta nešikovne vypadla z rúk a De Rossi vzápätí dorážkou nekompromisne jeho chybu potrestal. Vďaka tomu dýcha AS interistom na líderský krk z bezprostrednej blízkosti. A v Taliansku sa na špici hrá o podstatne väčšie peniaze než na Slovensku. Napriek tomu tam umenie a postavenie brankárov nikto nespochybňuje.

U nás je to inak. Aktuálne je lakmusovým papierikom Trnava. Spartak angažoval počas zimnej prestávky narýchlo, respektíve na poslednú chvíľu, medzi žrde Jána Slovenčiaka. Po prvej výsledkovej detonácii ho ešte rýchlejšie kompetentní odpálili do rezervy. Akoby zápas so Slovanom pokazil sám brankár. Keby hneď aj bol najhlavnejším vinníkom prehry v prestížnom derby, jeho béčkové preradenie je z každého uhla kontraproduktívne. Ak totiž podáva slabé výkony, chybou bol jeho príchod. A ten, kto ho inicioval, zlyhal, pretože zle narábal s dostupnými informáciami. V prípade, že kvality tento gólman má, čo v minulosti potvrdzoval, nesedí zase jeho klubové prekastovanie. Naopak, keď mu manažment veril v zime, mal ho o to viac podržať teraz. Veď červeno-čierni nehrajú v dlhodobej súťaži prakticky o nič a odmenou pre nich mohol byť povedzme Slovenčiakov výborný výkon v Slovenskom pohári. Lenže to by chcelo manažérsky cit, alebo klubovú koncepciu. Žiaľ, pojmy v slovenskom futbale málo vídané.

Chýba nám tu pod Tatrami väčší nadhľad. V opačnom prípade by sa nemohlo stať ani to, že v Dunajskej Strede bol ešte prednedávnom úplne odstavený Ján Novota. V klube, ktorý sa sériou nezmyselných krokov sám odsúdil do roly potápajúceho sa.

O slovenskom reprezentantovi Jánovi Muchovi sa vie, že v lete odchádza do Evertonu. V Legii Varšava napriek tomu chytáva. U nás Novota nepodpísal novú zmluvu, rovnako ako v minulosti mnohí iní a rovnako ako väčšina z nich, putoval do rezervného tímu. Príležitosť v áčku medzitým paradoxne dostali rôzni okoloidúci, ktorí sa podľa očakávania po chvíli pobrali zasa o dom ďalej. Asi by to chcelo v slovenskom futbale globálne viac plánovať. Priamo úmerne k tomu by sa zrejme zrodilo viac dobrých rozhodnutí a následne aj pozitívnych odoziev.

(MIROSLAV HAŠAN, Šport, 1.4.2010)