OČAMI FANÚŠIKA. Komentuje TIBOR POÓR

Pavel Hapal nie je Bulhar (DAC-Žilina 0:2)

Na tlačovej konferencii, pri vetách hodnotiacich práve skončený zápas, ktoré vychádzali z úst trénera Gargera, tréner hostí pohybom hlavy vyjadril svoju mienku o Gargerových vetách. Pre istotu som si skontroloval z dostupných prameňov pôvod Pavla Hapala, viem teda naisto povedať, čo tým kývaním chcel básnik naznačiť. Keďže Pavel Hapal nemá žiadneho predka z Bulharska, kde náš prejav nesúhlasu hlavou znamená prejav súhlasu, bolo jasné, že s trénerom Gargerom nesúhlasí. Ani sa mu nečudujem. Vidieť totiž príčinu prehry hlavne v individuálnych chybách a nevidieť celozápasovú evidentnú územnú a hernú prevahu Žiliny, na to sa dá len ťažko reagovať inak, ako nesúhlasom. Po Gargerových slovách som si myslel, že sa vzbúria všetky mikrofóny a vypočujeme si kvílivý zvuk, ktorý sprevádza spätnú väzbu. Po ďalšej perličke som čakal, že slová, slová a iba slová, vyhodia všetky poistky v budove...

Takže, Hapal nie je Bulhar. Myslím, že pomyselná iniciatíva Za „pravdivý“ obraz DAC-u, ktorá vznikla za účelom prehlušiť názory opačné, by nemala zachádzať do extrému znamenajúci bagatelizovanie výkonu súpera, ktorý bol jednoznačne lepší. Zbytočná je snaha aspoň takto a hlavne po uplynutí zápasu vymodelovať z duelu vyrovnanú partiu. Hapal nie je Bulhar a my zvyšní - nie sme slepí.

Včerajší zápas bol vo viacerých momentoch podobný tomu minuloročnému v Žiline (5:1). V obidvoch prípadoch gól v úvodných minútach v podstate rozhodol zápas a udal tón jeho priebehu. Zo Žilinčanov po bleskovom góle opadlo aj to malé množstvo nervozity a v ďalšom priebehu hrali patrične sebavedome. Vyskúšali si množstvo pekných kombinačných variant a aj keď to nebolo v nejakom vražednom tempe, rozleptali tým hneď v úvode akúkoľvek hernú koncepciu súpera. Ak teda u DAC-u okrem výpadov založených na individuálnych schopnostiach Bajevského a možno Waua nejaká bola. U hostí kombinačná a prepracovaná herná koncepcia a u nás hra na náhodu. Či to mohlo stačiť? Veď sme mali aj šance - aj gólovú a Žilinčania pozahadzovali čo sa dalo? Nemyslím si, pretože herná pohoda a prevaha Žilinčanov bola očividná. Podľa môjho názoru by v prípade inkasovaného gólu prepli na vyšší rýchlostný stupeň a bez problémov by zápas dotiahli do víťazného konca. Nemuseli, stačil im stupeň číslo dva. V tomto názore ma utvrdzuje aj katastrofálny výkon našej obrany. Keďže zo štyroch mušketierov, ktorý „perlili“ na Pasienkoch, sa Palla našiel v zálohe, k Marcinovi pribudol starý známy Kazlauskas. Jedno čo predviedli títo dvaja dokonale bolo to, že rozhodili svojimi výkonmi celú obranu.

Marcin. Neviem, čo bolo dôvodom na to, aby alibisticky viackrát nechával Adiabu utápať sa vo vlastnej šťave. Ak Marcin nie je po zranení stále stopercentne fit - nemal by hrať. Svojou hrou, spolu s Kazlauskasom, stiahli pod vodu aj Adiabu, ktorý dávno nezahral tak zle ako v sobotu.

Szamotulski. Je dosť možné, že návrat Novotu medzi žrde nebude žiadnou fikciou. Szamotulski je typ brankára-bojovníka. Tieto typy vedia občas vybuchnúť a vykašlať sa na to ak vidia, že štvorica ktorá by mu mala pomáhať kašle na hru a v niektorých prípadoch aj keby nekašlala - pomôcť nevie. V sobotu dostal góly dva, aj keď to smrdelo minimálne štvorkou. Nie som si istý, či tento typ brankára bude vedieť znášať obranu-ementál tak dlho, ako Novota minulú jar.

Ešte jedna podobnosť s minuloročný výpraskom v Žiline. Vtedy sme po kope superslabých výkonov počuli hlasy, že to nebolo v prvom polčase až také zlé a že trebárs Abena hral už lepšie atď, atď. Včera zazneli podobné slová, vraj to bolo lepšie, ako na Slovane. Áno, Žilina hrala lepšie ako Slovan... Zo strany DAC-u to však bol rovnako slabý výkon, ak nie horší. Rovnaký počet inkasovaných gólov v týchto zápasoch tiež nie je smerodajný. Zaslúženému troj-štvorgólovému výprasku sme unikli nie našou zásluhou.

Jednému sme sa však nevyhli. Nevyhli sme sa hernému výprasku od súpera, ktorý si v kvalitnom tréningovom tempe celkom schuti vyskúšal množstvo kombinácii a herných situácii. Pre Žilinu výborný „modelovaný“ zápas za asistencie hráčov dunajskostredského mužstva, ktorých bezduché alibistické pobehovanie (až na dve-tri výnimky) prestáva baviť čoraz väčšie množstvo divákov.

(Tibor Poór, 8.3.2010)