DIALÓG NA VÍKEND s LEONARDOM KWEUKEM, kamerunským futbalistom DAC 1904 Dunajská Streda

Slovensko je dobrá adresa

Je to váš prvý rozhovor pre slovenské noviny?

„Áno, prvý.”

Nezdá sa vám to divné, veď ste najlepším strelcom Corgoň ligy?

„Nie som veľký rečník. Mojou materčinou je francúzština a dialekt z mojej domoviny, aj keď sa dohovorím i v angličtine. A potom - šesť gólov za desať zápasov zasa nie je až taká bomba.”

Trochu prílišná skromnosť, nie?

„Útočník má dávať góly a ja som útočník. Keby som bol brankár, zaujal by som vychytanými nulami.”

Vždy ste boli útočník?

„Vždy, hoci v mojom prípade je úsmevné hovoriť vždy. Je to desať-jedenásť rokov, čo hrám futbal. Predtým som behal po ulici a kopal do všetkého len tak.”

Kto objavil váš talent?

„Mám talent? No dobre, taký malý mám, niečo vo mne je. V živote sa vždy nájde niekto, kto vás usmerní na dobrú cestu. Stalo sa aj mne, v škole.”

Nelákal vás aj iný šport? Povedzme atletika?

„Nie, v Kamerune sa ráta byť futbalistom.”

Hrávali ste v rodnom meste, ale v menších kluboch Yaoundé, dvere do najznámejšieho Canonu sa vám neotvorili. Prečo?

„Opravím vás. Zatiaľ sa neotvorili... Ešte zaň môžem hrať. Aj keď zatiaľ ma to neťahá vrátiť sa domov. Ale práve to, že som hral v Inter Stars a Cintre mi pomohlo. Napokon, Cintra je solídny klub, aj keď teraz vypadol do druhej ligy.”

V drese Cintry máte bilanciu takmer v každom druhom zápase gól.

„Aj preto si ma všimli agenti a ponúkli mi zahraničný angažmán.”

Čo vás ešte vystrelilo na legionársku cestu?

„Reprezentácia. Hral som na juniorskom Africkom pohári národov, bol tam so mnou i Michel N'lend. Dal som aj tam zopár gólov. Na zahraničnom trhu platia štarty za národný tím, hral som v drese Kamerunu aj za olympijský výber v Kongu. Zapáčil som sa.”

Nebáli ste sa, že v zahraničí nedodržia slovo, ako sa to stalo mnohým vaším krajanom?

„Som mladý, otrasiem sa a skúsim to zas.”

PREČO DUNAJSKÁ STREDA?

Boli ste aj v Iráne. Aké to tam bolo?

„Celkom fajn. Predtým mi kde-kto hovoril, že ma chcú tam či onam, napokon z toho bola ponuka do Iránu, do Esteghalu.”

Ako ste sa z Iránu dostali na Slovensko?

„Prezident DAC je Iránec. Pán Mohseni pozná tamojšiu futbalovú scénu a keďže začal pôsobiť u vás, chce sa presadiť aj na Slovensku.”

Ako dlho ste zvažovali ponuku prísť do Dunajskej Stredy?

‚No, nebolo to okamžité rozhodnutie. Trochu som popremýšľal. Ale nie dlho.”

Čo zavážilo, že ste prikývli?

„Slovensko je dobrá adresa. Fakt... Ste v Európskej únii, od vás je bližšie do Anglicka, Španielska či Francúzska, ako z Kamerunu alebo Iránu, lebo tam by som si raz chcel zahrať.”

SEN O MANCHESTRI UNITED

Máte vysnívaný klub?

„Dobre, poviem vám to. Ale nesmejte sa mi. Túžim po drese Manchestru United.”

Tréner Lorant je Nemec, cez neho by sa možno dalo dostať do bundesligy...

„Tiež dobrá cesta, nie? Tréner vie o futbale veľa, ak by ma odporučil, asi by sa našli uši, ktoré by ho počúvali...”

„Neskrotní levi”, ako znie prezývka kamerunského národného mužstva, vás zatiaľ nezavolali. Prečo?

„Lebo v našom reprezentačnom prvom mužstve hrajú futbalisti, ktorých je vidieť. V anglickej, španielskej či francúzskej lige. Pravdou je, že tam všade je dosť kamerunských hráčov, dobrých, schopných, ambicióznych. Nehnevajte sa, ak poviem, že zo Slovenska to mám do národného tímu stále ďaleko.”

RODINA A DOMOVINA

Aká veľká je vaša rodina?

„Otec už nežije, matka je pár rokov vdova. Mám troch mladších bratov a dve menšie sestričky, som najstarší.”

Hrá niektorý z bratov futbal?

„Nie.

Ku ktorej vrstve spoločnosti patrí vaša rodina?

„Viete, šesť detí bez otca, matka domáca, mali sme sa čo obracať. Ako najstarší som vypomáhal mame, ako sa dalo a robím tak stále. Veľkú časť peňazí, ktoré zarobím, posielam domov. Súrodencom a mame. To ma hnevalo v Iráne, bol problém poctivo zarobené peniaze poslať do Kamerunu, stále to čosi komplikovalo. Na Slovensku s tým starosti nemám.”

Kde vás platili lepšie, v Iráne či u nás?

„V Iráne.”

Ste kresťan?

„Áno. Priznávam ale, že v Dunajskej Strede som v kostole ešte nebol. Akosi som ho nenašiel...”

Ale pomodlíte sa.

„Trénerov asistent Majk Radványi ma raz viezol vo svojom aute. Na zrkadle mal zavesený taký krásny kríž. Vypýtal som si ho od neho.”

Dal vám ho?

„Zobral som ho domov, mame. Visí na stene v našom dome v Yaoundé.”

Nepýtal ho Radványi späť?

„Je to veľmi dobrý človek. Tu na Slovensku je to môj otec. Som s ním rád, vlastne všetci Afričania, čo sme v Dunajskej Strede. Veľmi nám pomáha.”

Máte priateľku?

„Áno, doma. ”

Koľkokrát do roka ju vidíte?

„V súčasnosti to vychádza tak trikrát za rok. Najbližšie to bude na Vianoce, keď pôjdem do Yaoundé.”

Kedy to bolo naposledy?

„Po tom, čo som prišiel prvýkrát do Dunajskej Stredy z Iránu, bol som štyri dni doma. Niekedy v lete, vtedy sme sa videli naposledy. Ale telefonujeme si.”

O SEBE AJ O SLOVENSKU

Čo vás dokáže nahnevať?

„Ako každého. Krivda.”

Aká ste povaha?

„Pokojná. Nehľadám spory, konflikty, hádky. Mám radšej pokoj. A úsmev.”

Ešte v ére trénera Djuričiča sa zaiskrilo na tréningu DAC medzi Kamerunčanmi a Chorvátmi, boli ste v tom aj vy...

„To sa stane, futbal je kontaktný šport. Bolo to v danej chvíli, v danej situácii. Z toho by som vedu nerobil.”

Viete sa na Slovensku dobre najesť?

„Áno, dá sa. Nie som prieberčivý.”

Uvaríte si aj sám niečo?

„Občas. Ale na pravé kamerunské jedlá mi tu chýbajú ingrediencie, takže na nejakú našskú špecialitu vás nepozvem...”

Jedli ste bryndzové halušky?

„Čo to je?”

Také trhance zo zemiakov, najbližšie sú k tomu azda gnocchi, ochutené pre nás typickým druhom syra...

„Nie, nejedol som. Ako vás počúvam, neviem, či to vyskúšam...”

Ako sa vám býva s ostatnými krajanmi v zrekonštruovaných bytoch v areáli štadióna?

„Ako slobodným mládencom. Veď ste videli, že sme pri vašej nečakanej návšteve museli čo-to poodkladať.”

Kam chodíte za zábavou?

„Do izby. Máme tu televízor a play-station, počítač s internetom.”

A na nákupy?

„Do Viedne. Nemáme auto, tak si zoberieme taxík a vyrazíme.”

Diskotéky v Bratislave vás nelákajú?

„V Dunajskej je velikánsky pokoj, až to niekedy vadí, predsa len sme mladí ľudia. Takže do Bratislavy si raz za čas vyrazíme. Ale diskotéky veľmi nemusím.”

Hudba?

„Naša, africká. Ale vlastne všetko rytmické.”

Tancujete dobre?

„Skoro vôbec!”

Zvykli sme si, že strelec gólu má svoje typické gesto, ktorým oslávi loptu v sieti súpera. Vy ste však zatiaľ nič také nepredviedli...

„Bežím k zástavke, tej sa dotknem. Pozdravím fanúšikov. Alebo urobím niečo, čo mi napadne. Nemám to ako rituál.”

Kto je najlepší slovenský futbalista podľa vás?

„Ten blondiak z Rosenborgu. V reprezentácii mal číslo 10.”

Aha, Marek Sapara... Čím sa chcete na Slovensku zviditeľniť vy?

„Sebou. Aby ľudia nielen v Dunajskej Strede vedeli, že tu hrával Kamerunčan Kweuke. A že to bol dobrý futbalista aj človek.”

KTO JE LEONY LEONARD KWEUKE

DÁTUM NARODENIA: 12. júla 1987 v Yaoundé

ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ: Kamerun

POST: útočník

VÝSKA/VÁHA: 187/82 kg

PREZÝVKA: Leo

KARIÉRA: Inter Stars Yaoundé (1999 - 01) 23 zápasov/13 gólov, Cintra Yaoundé (2001 - 07) 62/28, Impôts FC (hosťovanie 2003/04) 9/4, FC Esteghal (2007) 3/0, Steel Azim FC (2007/08) 23/6, DAC 1904 Dunajská Streda (od leta 2008) 10/6.

REPREZENTÁCIA: do 18 a 20 rokov

(Peter Šurin, Šport, 4.10.2008)