Anton Kubala, ktorý dvomi gólmi porazil Topoľčany:

Do Púchova jednoznačne po tri body

Hrdinom sobotňajšieho zápasu DAC-Topoľčany bol bezpochyby 25-ročný stredopoliar DAC-u Anton Kubala (nar. 4.12.1981), ktorý dvoma gólmi rozhodol o najtesnejšom víťazstve nášho mužstva. 186 centimetrov vysoký, univerzálny defenzívny futbalista prišiel do Dunajskej Stredy po 4. kole prebiehajúceho ročníka, a od najbližšieho stretnutia si získal pevnú pozíciu v základnej zostave Tibora Meszlényiho. Hráč a tréner, ktorý v minulej sezóne spolupracovali v Močenku, sa teda opäť stretli, tentoraz v žlto-modrom. Tóno, ktorý sa okrem posledného zápasu zapísal do streleckej listiny aj v 12. kole proti Artmedii, si u nás doteraz pripísal na konto desať ligových a dve pohárové vystúpenia, strelil v nich tri góly. S bývalým mládežníckym reprezentantom, ktorý za Slovensko pravidelne nastupoval v kategóriách od 15 až do 18 rokov, sme sa porozprávali po dnešnom tréningu.

Na úvod ťa poprosím o krátke predstavenie sa fanúšikom.

„Som odchovancom rodných Levíc, odkiaľ som odišiel na vojenčinu do Trenčína. Tam som si zahral v najvyššej súťaži a za rok som zažil troch trénerov – Bokij, Radolský a Dragúň. Po návrate do Levíc ma oslovil jeden známy, bývalý futbalista, a cez neho som sa dostal do Malajzie. Boli sme tam štyria Slováci, Dékány, ktorý teraz hrá za Šaľu, Marcel Palic z Banskej bystrice a Levičan Roman Chmelo. Hrali sme druhú ligu, a hoci je to ťažké porovnávať, lebo sa tam hrá úplne iným štýlom, bolo to asi na úrovni tejto súťaže, kde hrá DAC, teda 2. ligy. Jednou vetou by sa to dalo zhrnúť ako taká dobre zaplatená dovolenka, celkovo sa mi tam páčilo, len bolo hrozne teplo. Po návrate som asi rok vynechal pre zranenie a poslednú sezónu som strávil v Močenku.“

O tvojom príchode sa hovorilo už počas letnej prestávky, napokon si do DAC prišiel až koncom augusta, teda v priebehu druholigovej súťaže. Aké boli okolnosti tvojho príchodu do DAC a na akú dobu máš zmluvu?

„Oslovil ma tréner Meszlényi, ktorý m poznal z Močenka. Od leta sme boli v kontakte, žiaľ, pre boreliózu som mesiac bral antibiotiká a asi tri mesiace netrénoval. Po preliečení sa mi tréner opäť ozval a dohodol som sa s vedením na pol roka, t.j. do februára. Prišiel som na prestup ako voľný hráč.“

Tréner Meszlényi ti v predchádzajúcich zápasoch našiel miesto na viacerých defenzívnych postoch zostavy. Ale kde sa cítiš naozaj doma?

„Rola, ktorá mi asi najviac sedí, je defenzíva v strede poľa, tam som hrával najčastejšie. V obrane som toho doteraz moc nenahral, ale je to približne rovnaké, nevidím v tom extra rozdiel. Takže mi nerobí problém nastúpiť ani na jednom z týchto postov.“

Ako sa ti u nás páči a aké si tu našiel podmienky na futbal?

„Som spokojný - mužstvo, kolektív, tréner, celkovo podmienky sú veľmi dobré. So všetkým som spokojný.“

Ako hodnotíš účinkovanie mužstva v súťaži od tvojho príchodu?

„Škoda, že sme niečo neuhrali v Senci, ale inak môžem byť spokojný, veď pri jednej prehre a dvoch remízach sme sedemkrát vyhrali a vo väčšine zápasov sme aj dobre hrali. Boli, pravda, aj také, kde sme hrali horšie, ale dokázali sme vyhrať. Myslím, že celkovo je to dobré.“

Zastavme sa pri poslednom stretnutí, v ktorom sme v sobotu porazili Topoľčany. Ako si ho videl ty?

„Zo začiatku to bolo vyrovnané, potom sme chybovali v obrane a dostali rýchly gól. Po ňom to bolo dosť nervózne, našťastie sme dokázali otočiť. Vylúčenie ovplyvnilo ďalší vývoj, hostia prevzali hru, ale do ničoho sme ich nepustili, hrozili len zo štandardiek. My sme naopak mohli pridať ďalší gól, Libič trafil žrď. Vyhrali sme zaslúžene.“

V posledných dvoch domácich stretnutiach si zobral na svoje plecia zodpovednosť pri penalte. V stretnutí proti béčku Artmedie to bolo za bezgólového stavu, naposledy s Topoľčanmi dokonca pri nepriaznivom stave 0:1. Bol si na jedenástku určený? Vedel si dopredu, kam pošleš loptu?

„Jedenástky zvykneme skúšať na tréningu, určení sme boli traja – Kriss, Horváth a ja. Bola to síce zodpovednosť, ale veril som si a chvalabohu sa mi podarilo v obidvoch prípadoch dať gól. Proti Artmedii sa mi zdalo, že sa brankár skôr pohol, počkal som si a strelil k druhej žrdi. Proti Topoľčanom som mal vybratý konkrétny kút.“

Cez víkend nás čaká posledné jesenné kolo, v ktorom zavítame do Púchova. S akým cieľom?

„Jednoznačne ideme vyhrať, chceme sa dotiahnuť na Senec, lebo dúfame a veríme, že SFM zakopne. Chceme ešte znížiť stratu na lídra, aby sme sa v zime mohli dobre pripraviť na útok na prvé miesto.“

Bude pri tom aj Kubala?

„Neviem, ešte je priskoro o tom hovoriť. Záleží od toho, akú predstavu má vedenie, určite sa budeme musieť porozprávať ako ďalej. Ja sa nebránim tomu, aby som zostal.“

Počuli sme, že na zápasy a tréningy dochádzaš z Levíc. Je to pravda?

„Áno, je to pravda. Vzdialenosť je 110 kilometrov, čo je dosť, takže ak by som sa DAC-u upísal na dlhšie, určite by som tu zostal aj bývať. Teraz to ešte ako-tak stíham, do Nitry chodím autobusom, odtiaľ ma do Dunajskej vozí Jožo Košovan. Počas zimnej prípravy to ale nemám šancu stíhať.“

Kubala je vo futbalovom svete známe meno, navyše málokedy sa stáva, že dvaja z jednej rodiny okúsia najvyššiu súťaž. Takže vy ste futbalová rodina?

„Áno, sme taká menšia futbalová rodina. Pravda, s Ladislavom Kubalom nie sme príbuzní, hoci môj starký vraj pochádzal odtiaľ, ale aj tak je to nanajvýš veľmi vzdialená rodina. Môj otec hrával futbal, ale len v okresných súťažiach, z rodiny sme to dotiahli najvyššie my s bratom. Ale určite sme niečo aj zdedili. S bratom Mišom sme v každodennom kontakte, ak sa dá, chodíme pozrieť jeden druhému na zápasy. Rád by som si s ním zahral v jednom mužstve, veď od dorasteneckých čias v Leviciach sme spolu nehrali.“

(nk, 7.11.2007)

Anton Kubala očami trénera Meszlényiho:

„Tóno je kompletný, hotový futbalista. Po dobrej zimnej príprave bude mať aj na vyššiu súťaž, má na to všetky futbalové predpoklady. Pravda, ja by som bol rád, keby zostal u nás aj na jar. Navyše je to dobrý chlapec do kabíny, bezproblémový, a keďže je mladý, má ešte celú kariéru pred sebou. Jeho ďalšou prednosťou je, že môže nastúpiť na viacerých postoch. Dobrý hráč je aj jeho brat Mišo. Proste to majú v krvi.“