V zimnej prestávke, sme odohrali viaceré kvalitné stretnutia s mužstvami
z najvyššej súťaže. Pred štartom súťaže to fanúšikov naplnilo optimizmom,
podobne aj vaše vyjadrenie „som presvedčený, že nevypadneme a v tom prípade
budem mať od leta jediný cieľ: postup do najvyššej súťaže, „ a „keby som neveril
v záchranu, tak tu nie som“. Cítite sklamanie z výsledkov a umiestnenia mužstva?
„Áno, som
sklamaný a samozrejme, je mi to ľúto. Ale svoju úlohu zohralo viacero faktorov.
Žiaľ, v zime sme sa oslabili, prišli zranenia, ostatné tímy si medzi sebou body
podelili. Ďalší náš problém bol v chýbajúcej rutine. Prípravné a majstrovské
zápasy sú úplne iné. To, čo zvládneš v príprave, nie je skutočným obrazom
schopností. Reálna kvalita sa prejaví až v lige, keď je na hráčoch tlak, iná
atmosféra, nervozita. Nikto nemôže povedať, že by sme nebojovali, mužstvo išlo
na doraz, ale aj kvôli výpadku dôležitých hráčov tá kvalita chýbala. Zoberte si
príklad zo včerajšieho zápasu: Bognár hral doteraz dobre, korunoval to svojím
prvým gólom. Postupne išiel jeho výkon dole, bolo by ho treba striedať, ale
zranenia zasiahli a musel hrať do konca. Keby sme ho mohli dať dole cez zápas,
mohol ísť domov spokojný s hrou aj gólom. Takto ide domov so sklonenou hlavou.
Aj takýmto spôsobom je ovplyvnená psychika hráčov.“
Ak by sa dal vrátiť čas - je niečo, čo by ste urobili inak?
„Myslím si, že
v našej situácii sme urobili všetko, čo sa dalo. Ťažko povedať, čo by sme mohli
urobiť inak. Zranenia neočakávaš. Každý týždeň sme hrali v inej zostave. Keby
sme museli meniť jeden, dva posty, to sa dá, ale my sme pravidelne menili
štyroch, piatich hráčov. V rovnakej základnej zostave sme hrali až v záverečných
kolách, aj keď proti Turčianskym Tepliciam sme vynechali Buku a Németha pre
hrozbu ôsmej žltej karty. A vidíte, štyri zápasy v rade sme bodovali. Hneď je
iná sebadôvera a atmosféra, keď hráš v rovnakom zložení.“
Fanúšikovia vyčítali mužstvu príliš defenzívy štýl hry. Počet inkasovaných gólov
– 14 v 14 zápasoch – je znakom dobrej obrany. Na druhej strane, v situácii, keď
sme potrebovali vyhrávať, bolo 11 strelených gólov málo. Nežiadalo sa podľa vás
viac útočiť, možno viac riskovať?
„O tom, čo je
ofenzívna a čo defenzívna hra by sa dalo diskutovať. My sme hrali ofenzívne, ale
v útoku nám chýbala kvalita. Aj včera sme mali šance, keby sme ich premenili, už
po polčase mohlo byť 3:0. V zápasoch vonku sme tiež chceli vyhrať. Áno, boli
zápasy, keď sme nemali šance, ale väčšinou sme si ich vypracovali, len sme mali
problémy s ich premieňaním. Chýbala nám kvalita v zakončení, preto sme strelili
len 11 gólov. Okrem Prešova, ktorý nás prehral, sme ani raz neboli herne horší.“
Štatistika hovorí, že počas celej sezóny sa ani v jednom našom zápase nestalo,
aby mužstvo, ktoré ako prvé inkasovalo, dokázalo otočiť vývoj, a napokon
väčšinou prehralo, maximálne remizovalo. Čomu to pripisujete?
„Po odchode
Ďuricu so Szabóm a zraneniami ďalších, pre ofenzívu dôležitých hráčov, nám
chýbala kvalita v ofenzíve, nepremieňali sme šance. Väčšinou sme hrali proti
obranne založeným súperom, a keď dali gól, ešte viac sa stiahli. Je to aj otázka
psychiky, kto skóruje prvý, dostáva sa do značnej výhody. Naopak, toho, kto
inkasuje, gól zráža, hrá pod tlakom, jeho kvalita sa vytráca.“
Boli takí hráči, ktorí splnili vaše očakávania? Naopak, kto vás v jarnej sezóne
sklamal?
„Z princípu
nikoho nevyzdvihujem ani nezatracujem. Vyhrávame aj prehrávame spolu.“
Ako by vyznelo hodnotenie jednotlivých formácií – od brankárov až po útok?
„To sa ťažko
hodnotí. Mužstvo tvorí celok, je to prepojené. Ak útok nepremení šance, aj
obrana zneistie. Kvôli zraneniam sme ani v jednej formácii nemohli hrať v
zostave, v akej by sme chceli.“
Od legionárov sa všade očakáva, aby boli aspoň o 30 percent nad domácimi hráčmi.
U nás patrili medzi najkritizovanejších hráčov. Ako ich hodnotíte vy?
„Kvalita je
spojená s peniazmi, v Dunajskej Strede nie je možnosť vyberať hráčov na základe
dlhodobého pozorovania. Museli sme sa rozhodovať po pár tréningoch. Som
presvedčený, že z hráčov, ktorých bolo možné získať, sme vybrali najlepšie.
Všade sa legionárovi dáva pol roka, rok, potrebujú čas na adaptáciu, zorientovať
sa, zbaviť sa stresu, nervozity. Potrebný čas sme nedostali, a nemali sme ani
šťastie, ktoré je potrebné, keď sa rozhoduješ za tak krátky čas.“
Je konečné umiestnenie reálnym obrazom schopností mužstva?
„Nie, jednoznačne
nie. Keby sme nemali túto sériu zranení, boli by sme tretí, štvrtí, možno piati
v tabuľke. Jedine Prešov bol herne lepší, keby sa nestalo to, čo sa stalo, boli
by sme vyššie, o tom som presvedčený.“
V súťaži slušnosti sme tiež skončili na konci tabuľky, mali sme veľa
potrestaných hráčov. Čomu pripisujete veľké množstvo žltých a červených kariet?
„V stresových
situáciách skôr stratíš nervy. Žiaľ, u nás sa to týkalo hlavne skúsenejších
hráčov. Oni sú pod väčším tlakom, očakáva sa od nich aby riadili ostatných a
robili poriadok na ihrisku. Veľakrát sa nevedeli vysporiadať s určitým
posudzovaním zo strany rozhodcov.”
Aké máte ďalšie ciele? Viažu sa k DAC? Ako vyzerá plán letnej prípravy? Kedy
končíte aktuálny ročník a začínate prípravu na ten nadchádzajúci?
„Dnes, vo štvrtok
máme posledný tréning, potom nasleduje štrnásťdňová prestávka. Všetci
potrebujeme pauzu, vyčistiť si hlavy od futbalu a stresu posledných mesiacov.
Potom treba spraviť analýzu sezóny, povedať si, čo bolo lepšie, čo horšie a 15.
júna začíname trénovať. A čo sa týka cieľov? Ja mám ciele vždy. Musíme osviežiť
mužstvo, ale je ešte priskoro o tom hovoriť. Záleží aj od toho, v akej súťaži
budeme hrať.”
(nk, 31.5.2007)
Vizitka Roberta Pfluga»
