NIGER A RODINA
• Západoafrická krajina Niger má sedem provincií a je jednou z najchudobnejších
štátov na svete. V ktorej časti krajiny žije tvoja rodina?
„Vyrastal som v
meste Maradi, v oblasti s rovnakým názvom. Moje dve sestry a otec tam bývajú
dodnes. 90 percent obyvateľov je moslimská, zvyšok katolícky. Naša rodina patrí
k moslimskej väčšine.“
• Akými jazykmi sa u vás hovorí?
„Úradným jazykom
je francúzština, ale doma sme hovorili jazykom haoussa.“
• Čím sa živia ľudia vo vašej oblasti? Aký je ich život?
„Pre Afriku
všeobecne platí, že problémom je život na vidieku, v dedinách. V mestách sa žije
celkom dobre, v Nigeri to platí najmä o hlavnom meste Niamey, kde žijú moji
dvaja starší bratia. Je tam viac možností na robotu, život je tam slušný. Ale aj
v našom meste je to celkom v pohode.“
• Čo nám prezradíš o svojej rodine? Čím sa zaoberajú rodičia a súrodenci a ako
často sa vídate?
„Pochádzam z
piatich súrodencov, mám dvoch starších bratov a dve mladšie sestry. Mama robila
25 rokov v banke, ale vlani zomrela. Otec mal malú firmu na predaj áut, ktorú
prevzali bratia. Žiaľ, domov sa dostanem veľmi zriedkavo, naposledy som tam bol
pred tromi rokmi. Každý týždeň sme ale v telefonickom kontakte.“
NIGER A FUTBAL
• Kde si začínal s futbalom?
„U nás sa hral
všade futbal, začínal som s ním pred domom. Vždy, keď sme prišli zo školy,
vytiahli sme malú detskú loptu a kopali do nej. Hrával som odmalička, v
trinástich rokoch si ma vybrali do akadémie v rodnom Maradi. Tam som hral aj
druhú ligu za dospelých a po sezóne, v ktorej sme vybojovali postup do najvyššej
súťaže, som odišiel do hlavného mesta a sedem mesiacov hral 1. ligu za JST
Niamey.“
• Hral si aj za reprezentáciu. Akú máš bilanciu?
„Od sedemnástich
som pravidelne nastupoval za A-reprezentáciu dospelých, odohral som 27 zápasov a
strelil sedem gólov. Posledné roky ale chýba organizácia, je tam bordel a od
2002 alebo 2003 ani nechodím hrať. Možno keby sa zmenili pomery, vrátil by som
sa.“
• Akú silu predstavuje národný výber Nigeru?
„V aktuálnej
kvalifikácii si dali za cieľ postúpiť na Africký Pohár Národov. Po dvoch
zápasoch majú tri body za jedno víťazstvo a jednu prehru. Uvidíme...“
• Kto je najznámejší futbalista z Nigeru?
„Volá sa Ibrahim
Tankary a hrá už veľa rokov v Belgicku.“
EURÓPA
• V mladom veku si sa dostal do Európy. Ako si na to spomínaš?
„Mal som
sedemnásť, keď ma pozvali na skúšku do AS Monaco. Tri a pol roka som tam hrával
za B mužstvo. Je tam pekne, aj život tam bol kľudný, ale v prvom tíme hrali
strašne dobrí futbalisti a ja som nemal šancu presadiť sa. Preto som kývol na
ponuku Luzernu, kde som pravidelne hrával 1. švajčiarsku ligu. Zmluvu som mal na
tri roky, ale pre finančné problémy som po 14 mesiacoch odišiel.“
• Spoznal si teda aj horšiu stránku futbalu.
„Švajčiarsko je
síce bohatá krajina ale ich futbal vnímam tak, že okrem Baselu sa majú kluby dva
roky dobre a potom sa ďalších päť rokov trápia. Je veľa príkladov, ako veľký
klub rok-dva po zisku titulu vypadol z prvej ligy, niektoré sa dokonca dostali
na pokraj zániku.“
SLOVENSKO
• Vo tvojej vizitke je po Luzerne uvedená Dubnica. Ako si sa dostal na
Slovensko?
„Ani neviem ako,
ale som tu stále (smiech)... Po odchode z Luzernu som bol osem mesiacov bez
klubu a bez futbalu. Pomáhal som jednému známemu, futbalovému manažérovi, pri
jeho práci. On sa poznal s Emilom Kovarovičom, ktorý mu faxoval správu, že hľadá
útočníka. V Dubnici som bol necelé dva mesiace, zahral som si aj pár zápasov v
prvej lige.“
• Nasledoval Inter Bratislava...
„Presťahoval som
sa do hlavného mesta a skúsil to v Interi. Hrával som za béčko, v tretej lige sa
mi celkom darilo. Počas jednej reprezentačnej prestávke si ma pozval tréner
Barmoš na prípravný zápas v drese áčka a po sezóne mi ponúkli zmluvu. To už bol
trénerom Karol Pecze, pod ním som absolvoval letnú prípravu, ale mal som veľkú
smolu a dva dni pred jej koncom som vo Švajčiarsku utrpel únavovú zlomeninu.
Nasledovala polročná pauza, stihol som len posledné dva zápasy jesene.“
• V ďalšom roku si už hral v Podbrezovej.
„Po konci
jesennej časti som odišiel domov na reprezentačný zraz a vrátil som sa trošku
neskoro. Poslali ma na hosťovanie do Podbrezovej, najskôr na pol roka, napokon
som tam bol ešte raz toľko. Aspoň som spoznal slovenské hory (smiech).“
• U vás v Nigeri sú tiež hory?
„Áno, ale bez
snehu! (smiech)“
• Čo ťa ešte v Podbrezovej postretlo?
„Opätovné
problémy s nohou. Operácia píšťaly na pravej nohe nebola dobrá, počas zimnej
prípravy som mal stále problémy, pichalo ma, rana nebola dobre zahojená, hrával
som chvíľku za B mužstvo, ale potom som musel prestať trénovať a v lete prišla
ďalšia operácia a stop na pol roka.“
DAC
• Ak dobre rátam, to bolo do zimnej prestávky 2004/05. Práve vtedy si prišiel do
DAC. Ako sa to celé zbehlo?
„V januári 2005
mi Emil Kovarovič po všetkých tých problémoch dohodol skúšku v DAC. Prvý zápas v
jeho drese som odohral v príprave proti Rapidu Bratislava, hneď po ňom sme sa
dohodli a zostal som na polročné hosťovanie. Trénerom bol Peter Fieber.“
• Z pohľadu fanúšikov to bola celkom dobrá jar, mužstvo sa bez problémov
zachránilo.
„Áno, celé
mužstvo hralo dobre, aj mne sa darilo, strelil som štyri góly. Prvý hneď v prvom
kole Prešovu, navyše bol víťazný.“
• Na jeseň si už ale hral v Báči.
„Pred novou
sezónou prišiel tréner Kuna, ktorý ma nechcel do mužstva a keďže mi skončilo aj
hosťovanie z Interu, prijal som ponuku Báča.“
• Na jar si sa potom vrátil do DAC, a za rok si tak bol pri vypadnutí dvoch
mužstiev z druhej ligy.
„Vrátil som sa
začiatkom februára, už ako voľný hráč. Pamätám si na svoj prvý prípravný zápas
proti Kladnu, po ktorom sme sa dohodli na ročnej zmluve. Predtým som si dlhšie
hľadal klub, potreboval som dobehnúť zameškané. Pod trénerom Mičincom sa to
podarilo, na hráčov bol tvrdý a aj jeho tréningy boli tvrdé. Za vypadnutie
nemôžeme viniť iba jeho, bol to pre neho vlastne prvý vážny angažmán. Káder,
ktorý mal k dispozícii, podľa mňa nebol dosť silný. Vina je tak pol na pol medzi
trénerom a hráčmi.“
• Ako sa cítiš v Dunajskej Strede?
„Som tu spokojný,
cítim sa tu dobre, v poslednej dobe to aj mužstvu celkom ide. A keď sa darí, tak
ťa majú radi aj fanúšikovia. Teraz musia byť s našimi výkonmi a výsledkami
spokojní. Jediné, čo ma trápi, je zranenie. Nehral som už posledných päť
zápasov.“
• Vypadol si po remízovom zápase v Košiciach. Spomínaš si na ten nešťastný
moment?
„Samozrejme. Paľo
Ďurica mi dal prihrávku pred bránu, bola to gólová šanca, išiel som do lopty a
domáci brankár mi celým telom skončil na nohu. Strašne to bolelo, mal som
natiahnuté a natrhnuté väzy v pravom kolene.“
• Ako si pokročil v liečení? Budeš trénerom k dispozícii ešte do konca sezóny?
„Celkom dobre sa
to lieči. Včera som dostal ortézu, dnes-zajtra by som chcel vyskúšať trénovať.
Uvidíme, čo noha znesie. Určite chcem stihnúť posledný zápas s Podbrezovou.“
• Zranenie prišlo v čase, keď sa začalo darilo tebe aj mužstvu. Ako by si
hodnotil účinkovanie DAC-u v novej, 12-člennej lige?
„Na začiatku
neboli výsledky, aj keď sme začali dobre proti Močenku a Michalovciam. Potom to
ale bola nula, nehovorím, že sme hrali zle, ale v niektorých zápasoch nám
chýbalo aj šťastie. Neboli výsledky, na hráčov prišla kríza, šaškovali sme na
ihrisku. Ťahali sme dlhú sériu bez víťazstva a strácali body najmä doma. Futbal
je taký: iné je hrať vonku ako doma. Ak prehráš na cudzom ihrisku, fanúšik aj
vedenie to vníma celkom odlišne, ako keď prehráš doma. Našťastie, teraz už hráme
dobre a vyhrávame aj so silnými súpermi.“
• Aký má podľa teba nový tréner podiel na premene mužstva?
„Každá zmena na
trénerskej lavičke urobí dobre, hráči chcú dokázať, že sú dobrí, že majú na to,
aby hrali, snažia sa viac, chcú, bojujú. Príchod trénera Pfluga priniesol aj iné
pozitíva. Naše tréningy sú modernejšie, vo vyššom tempe, agresívnejšie. Na
ihrisku je vidno, že každý hráč si robí svoju robotu na sto percent. Páči sa mi
aj to, že sa s pánom Pflugom dá podebatovať, príde za tebou, opýta sa,
porozpráva. Je to veľké plus, dodá ti sebavedomie. Keď prišiel, nehrával som,
ale od prvého dňa som cítil, že chce, aby sa mužstvo zlepšilo.“
• Aký je kolektív v hráčskej šatni?
„Kolektív je
dobrý, s každým vychádzam bez problémov. Ak sa organizuje nejaká akcia, nikdy
nechýbam.“
• Ktorý tréner ti dal najviac?
„Od každého som
niečo dostal, ťažko jedného vyzdvihnúť. (po chvíľke odmlky) S úsmevom spomínam
najmä na Mičinca, na jeho metódy.“
GÓLY
• Z desiatich ligových gólov, ktoré si dal v drese DAC, osem padlo na domácom
štadióne a iba dva si dal inde, aj to v susednom Báči a bývalom pôsobisku v
Podbrezovej. Dobre usudzujem, že máš rád známe prostredie?
„Hneď to musím
opraviť: strelil som gól aj pri jarnej remíze 2:2 v Šali, ale ten pripísali
Kundrovi. Možno je pre mňa výhoda, ak poznám súperových hráčov a trávnik, ale
nejaký veľký význam by som tomu nepripísal.“
• Na ktorý gól za DAC si spomínaš najradšej?
„Pekný bol ten na
1:1 proti Močenku, keď som po Ďuricovej prihrávke obstrelil zvnútra šestnástky
obrancu aj brankára. Asi najdôležitejší bol druhý proti Turčianskym Tepliciam,
padol hlavou a znamenal tri body v zápase, v ktorom sme potrebovali víťazstvo.
Pekný aj dôležitý bol aj môj prvý gól v DAC. Bol víťazný a dal som ho Prešovu
hneď po mojom príchode do Dunajskej Stredy.“
DNEŠOK A ZAJTRAJŠOK
• Aký je tvoj každodenný život?
„Každý deň máme
tréning, z Bratislavy cestujeme s Mišom Drobným. V prípade, ak tréning nemáme,
tak posilňujem. Veľmi rád oddychujem a starám sa o svoju priateľku. Je Slovenka
a pracuje v Bratislave na Štatistickom úrade.“
• Spoluhráči a fanúšikovia ťa oslovujú Sani, teda priezviskom. Málokto ale vie,
že tvoje krstné meno je Siradji.
„Odkedy som v
Európe, každý ma oslovuje Sani, veď Siradji je komplikované. Ale doma ma volajú
Lili, čo v našom jazyku znamená malý, maličký.“
• V zime ti končí zmluva. Aké sú tvoje plány ďalej?
„Ak príde dobrá
ponuka, určite ju zvážim. Na Slovensku by som však už zostať nechcel, rád by som
skúsil zahraničie. Určite si vyberiem to, čo bude dobré pre mňa. A keď to
nevyjde, rád zostanem v DAC!“
(nk,
14.11.2006)
Vizitka Siradji Saniho
»»»
