Robert Pflug po dvoch rokoch a troch mesiacoch opäť v DAC

Cestou nahor sebadôvera, trpezlivosť a agresívna hra

Na jeseň 2003 uhral DAC v 15 zápasoch iba 9 bodov a rútil sa to priepasti regionálnej súťaže. V neľahkom období sa ako záchranca objavila skupina iránskych podnikateľov, ktorá deklarovala smelé plány. Po pár mesiacoch sa vytratili Iránci aj veľké ciele. Napriek tomu fanúšikovia spomínajú s vďakou za záchranu a za trénera, ktorého v tom čase spoznali. Robert Pflug, prvý cudzinec na lavičke DAC, si ich získal svojou bezprostrednosťou, no najmä pohľadnou hrou a úspešným ťažením mužstva za takmer nemožným. Od minulého piatku je obľúbený tréner späť, aby znova čelil neľahkej úlohe - zachrániť DAC.

 

• Herr Pflug, prečo ste sa rozhodli prijať ponuku na návrat do DAC?

„Za mojím rozhodnutím vrátiť sa do Dunajskej Stredy treba vidieť dva dôvody. Počas môjho pôsobenia v Iráne som dostal lukratívnu ponuku z Dubaja, ale z rodinných dôvodov som ju nemohol prijať a vrátil som sa domov do Rakúska. Prezident klubu Antal využil túto situáciu a dovtedy na mňa tlačil, až som sa vzdal... (smiech) K pánovi prezidentovi ma viaže priateľstvo, preto som rád prišiel pomôcť mužstvu z ťažkej situácie. Určite za tým netreba hľadať finančné dôvody, veď tie v tomto prípade nehrajú rolu, nedajú sa porovnávať s predchádzajúcimi pôsobiskami. Rozhodujúce bolo, že to mám blízko domov, v prípade potreby som za tri hodiny v Grazi.“

 

• Koľko trvali rokovania?

„Nebolo to rýchle rozhodnutie. Predchádzali mu dlhé rozhovory o stave mužstva, jeho hre, aj na základe osobne videného. Naše rokovania sa týkali výlučne športovej stránky, hľadali sme spolu s pánom Antalom možnosti a východisko z krízovej situácie. Došli sme k názoru, že tento mančaft potrebuje zmenu po psychickej aj taktickej stránke.“

 

• Boli ste očitým svedkom posledných dvoch domácich prehier proti Šali a Zlatým Moravciam. Čo vám videné ukázalo? Kde sú podľa vás slabiny dnešného DAC?

„Mužstvo sa mi zdalo byť neisté, hráči sa báli niečo vymyslieť. Na ich psychike sa zjavne podpísalo postavenie v tabuľke. Mojou úlohou je prebudiť ich a presvedčiť o svojich kvalitách, ktoré potom, samozrejme, musia preniesť aj do zápasov. Tento káder má na viac, len to z neho treba dostať. Pre futbalistu je dôležitá sebadôvera.“

 

• Aké chyby ste v hre mužstva identifikoval?

„Každý tréner má svoju vlastnú filozofiu, nepovažoval by som za férové hodnotiť to, čo bolo. Na výsledky má vplyv viacero faktorov. Ja sa budem snažiť odovzdať hráčom moju vlastnú filozofiu zameranú na agresívnu a rýchlu hru.“

 

• Už v sobotu vás čaká skúška ohňom na ihrisku lídra a favorita súťaže. Existuje nejaký čarovný prútik, vďaka ktorému sa hráči, ktorí si ešte pred pár dňami vyslúžili piskot hľadiska, zrazu hrali celkom inak?

„V prvom rade si treba uvedomiť, že úspech sa nerodí zo dňa na deň, ale je výsledkom dlhodobej a dôslednej práce. Bolo by preto menším zázrakom, keby po týždni nastala obrovská zmena, ale zato pevne verím, že sa nám do víkendu podarí z tohto ustráchaného mužstva spraviť drzý a agresívny tím. Možno je v tejto chvíli aj výhodné začať v Rimavskej Sobote, veď nemáme čo stratiť, môžeme len získať. A navyše, silný súper ešte viac poukáže na naše chyby a nedostatky.“

 

• Aké informácie máte o súperovi?

„O Rimavskej Sobote nemám žiadne informácie, ale viem, že je geograficky ďaleko. A čím hrá moje mužstvo ďalej, tím viac túžim vyhrávať. Nerád totiž cestou domov pozerám smutné tváre futbalistov... (smiech) Pevne verím, že hráči odohrajú zápas so cťou, potom budem spokojný nezávisle od výsledku. A – vo futbale sa občas stávajú zázraky, prečo by sme jeden nemohli vyrobiť aj my?“

 

• Vráťme sa k vášmu prvému účinkovaniu v DAC. Aké spomienky máte na to obdobie? A aký je súčasný káder v porovnaní s tým z jari 2004?

„Na moje prvé pôsobenie v DAC mám veľmi pozitívne spomienky. Dokázali sme vtedy so spolupracovníkmi a hráčmi dosiahnuť nedosiahnuteľné, v takmer bezvýchodiskovej situácii sme klub zachránili v druhej lige. Ľutujem, že pre rôzne príčiny to obdobie nepokračovalo. Boli sme na dobrej ceste a som presvedčený, že za vtedajších podmienok by dnes hral DAC v najvyššej súťaži, alebo minimálne o postup do nej. Nerád by som porovnával terajší káder s vtedajším, nebolo by to fér ani voči hráčom. Tí musia uveriť, že majú na viac. Ale v každom prípade je dnešný káder o poznanie mladší vekovo aj skúsenosťami.“

 

• Ste v kontakte s vašimi iránskymi zverencami z roku 2004?

„So všetkými som spolupracoval aj neskôr – Javad išiel do Sturmu Graz, Mohsena som viedol v Admire a Ashoubiho v Iráne. Ten posledný má veľké predpoklady stať sa vo svojej vlasti hviezdou, predpovedám mu svetlú budúcnosť. Možno dokonca aj na reprezentačnej úrovni.“

 

• Pred pár dňami ste na vlastné oči videli sklamanie fanúšikov DAC. Čo by ste im odkázali, čím by ste ich pozvali na ďalšie domáce zápasy?

„Je pochopiteľné, že pri momentálnom postavení mužstva a jeho výsledkoch znášajú danú situáciu ťažko nielen hráči a vedenie, ale aj diváci. Sľubujem im, že urobím všetko preto, aby som z hráčov dostal maximum. Ak sa nám podarí uhrať pár dobrých výsledkoch, verím, že sa to odzrkadlí aj na tribúnach. Dôležité je nestratiť trpezlivosť a stáť pri mužstve, povzbudiť a podporiť ho aj v ťažkých situáciách.“

(nk, 7.9.2006)

 

ROBERT PFLUG

Narodil sa 14. júna 1945, pochádza zo štajerskej obce Sankt Ruprecht Murau. Vyštudoval Technickú Univerzitu v Grazi, ale svoj život spojil s futbalom, ktorému je verný rovné polstoročie. Väčšinu tohto obdobia strávil ako hráč a neskôr ako tréner v Sturme Graz, bundesligové skúsenosti získal aj v Admire Viedeň. V Rakúsku viedol viacero mužstiev v nižších súťažiach, vrátane druhej najvyššej. Sochu mu raz iste postavia v Gratkorne, ktorý za desať rokov vytiahol z regionálnej súťaže a spravil z neho trvalého účastníka druhej ligy. Je ženatý, má jednu dcéru.

 

Vizitka Roberta Pfluga»